Ako píše britský denník The Guardian, koncentráciu ultrajemných častíc - teda častíc menších ako 0,1 mikrometra -, krajiny spravidla neregulujú. Sú pritom považované za škodlivejšie než väčšie častice, ktoré sa bežne monitorujú.
Medzi zdroje ultrajemných častíc patria aj autá a kachle. Vedci sa podľa dostupných údajov domnievajú, že UFP dokážu prejsť cez pľúca nadchádzajúcej matky až do jej krvi. Tam spôsobujú zápal a je pravdepodobné, že sa vedia dostať cez placentu do krvného obehu plodu.
Deti žien, ktoré boli počas tehotenstva vystavené vzduchu s koncentráciou 30 000 UFP na centimeter kubický, mali štyrikrát vyššie riziko vzniku astmy ako deti, ktorých matky boli vystavené koncentrácii 15 000 častíc na centimeter kubický. Tieto úrovne predstavujú rozdiel medzi bočnou uličkou a frekventovanou cestou, približuje The Guardian.
Astmu diagnostikovali 18 percentám z 400 sledovaných plodov, pričom väčšine z nich približne tri roky po narodení. Vedci pritom zohľadnili aj iné faktory vrátane veku matiek a ich hmotnosti.
"Detská astma je stále globálnou epidémiou, ktorá sa bude pravdepodobne zhoršovať s očakávaným nárastom znečistenia ovzdušia časticami v dôsledku klimatickej zmeny," povedala profesorka a vedúca výskumu Rosalind Wrightová z lekárskej fakulty Icahn School of Medicine na Mount Sinai v americkom meste New York.
Podľa Wrightovej sú ľudské plody obzvlášť citlivé na oxidačný stres, ktorý v telesných tkanivách spôsobujú znečisťujúce častice. "Vývojový proces plodu je mimoriadne citlivý na čokoľvek, čo naruší oxidačnú rovnováhu," uviedla Wrightová.
Ako pripomína The Guardian, škodlivý vplyv znečisteného vzduchu na ľudský plod je známy už dlhšie. Predchádzajúce štúdie zistili spojitosť medzi znečisteným vzduchom, predčasnými pôrodmi a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Jedna štúdia z roku 2019 zistila, že znečistenie vzduchu zvyšuje riziko spontánneho potratu rovnako ako fajčenie. Vedci taktiež objavili prachové častice priamo v placentách.
