Nedávno však urobili objav, ktorý vyniká aj v rámci rozmanitej austrálskej fauny. Našli obrovskú moru, ktorej rozpätie krídel môže byť až 23 centimetrov, napísal denník The New York Times.
Strakatá a šedá, chĺpkami porastená mora pripomínajúca vypchaté plyšové zvieratko sa našla na stene novej budovy. "Bol to úžasný nález," povedala riaditeľka školy Meagan Stewardovu v rozhovore s rozhlasovou stanicou ABC Brisbane. "Takú moru sme ešte nikdy nevideli," dodala.
Deti mali podľa jej slov z nálezu veľkú radosť a ako zadanie slohovej práce potom dostali vymyslieť fiktívnu historku s morou v hlavnej úlohe. Bol medzi nimi aj desivý príbeh o obrej More, ktorá zožerie jedného člena učiteľského zboru. Moru opatrne vrátili do lesa, dodala riaditeľka.
Mora druhu Endoxyla cinereus žije v Austrálii a na Novom Zélande. Väčšinu života strávi ako larva pod kôrou blahovičníka, ktorého tkanivom sa živí. V podobe larvy žije tri roky. Dospelá mora žije len asi týždeň - hynie čoskoro potom, čo sa spári a nakladie vajíčka. Preto sú tieto mory tak zriedka vídané, povedala Christine Lambkinová, kurátorka oddelenia entomológia Queenslandského múzea.
Dospelé mory sa nekŕmia. Nemajú funkčné orgány na kŕmenie a namiesto toho čerpajú energiu z tukových zásob nahromadených počas larválneho štádia. Ľudia ich niekedy môžu zahliadnuť v noci proti svetlu pouličných lámp - a veľké vzrušenie nastáva, keď taká obria mora vletí za svetlom do domu.
Vo dne zvyčajne odpočívajú na šedej kôre blahovičníka, kde pritlačia k telu úzke krídla, a maskujú sa tak pred predátormi. Samičky tohto druhu sú obzvlášť veľké - samce dosahujú len polovicu ich veľkosti. Samička môže vážiť až 30 gramov, čo je viac ako malá myš alebo piskor. V zadočku širokom asi ako prst môže nosiť až 20 000 vajíčok.
Aj keď má ale táto austrálska mora impozantné rozpätie krídel, najväčším druhom na svete nie je. Mora tyza veľká, ktorej anglické meno znie "biela čarodejnica" a žije v Mexiku a Južnej Amerike, má rozpätie krídel viac ako 30 centimetrov.
Mora druhu Endoxyla cinereus je fascinujúca tým, že trávi väčšinu života v nedospelom štádiu, na rozdiel od ľudí a ďalších tvorov. Jej larvy navyše mali špeciálne miesto v jedálničku pôvodných obyvateľov Austrálie. Dajú sa jesť surové alebo varené a ich chuť vraj pripomína mandle.