Na 5,5 milióna kilometrov štvorcových sa ukrývajú nielen exotické druhy zvierat a rastlín, ale aj poklady dávnych civilizácií, o ktorých sme doteraz nemali ani tušenia.
Alebo o obrovských mestách a geoglyfoch v džungli, či dokonca o záhadnej kovovej knižnici skrytej v útrobách ekvádorskej jaskyne Cueva de los Tayos, ktorú preskúmal dokonca sám astronaut Neil Armstrong? Pre väčšinu ľudí predstavuje oblasť Amazónie nepreniknuteľný prales, v ktorom žijú malé miestne kmene pomaly vytláčané chamtivými ťažbármi a farmármi.
Po dlhú dobu nemali ani mnohí vedci prístup do nepreniknuteľných kútov tejto milióny kilometrov veľkej oblasti. Až najmodernejšie technológie umožnili, aby sme mohli preskúmať zem pod hustými korunami tropických stromov. Teórie o tom, že kyslé pôdy Amazónie nemohli uživiť veľké skupiny obyvateľov, boli vyvrátené a archeologické dôkazy pomaly odkrývajú bohaté pozostatky veľkých ríš.
Najprv prišla pandémia
Po objavení Ameriky Európanmi nasledovali v 16. storočí mnohé výpravy po najväčších tokoch Južnej Ameriky. Jedným z prvých, ktorí nám zanechali svoje zápisy z ciest, bol aj dominikán Gaspar de Carvajal. Vo svojom denníku opisuje rozsiahle mestá na brehoch riek, ktoré sa tiahli kilometre a mali vybudované cesty, obranné systémy a rôzne monumentálne stavby. Opisy toho, čo videl, sa po dlhú dobu považovali za výmysly, keďže výpravy hľadajúce bájne El Dorado v oblasti už niekoľko rokov po Carvajalovi na žiadne husto obývané mestá nenatrafili.
Najnovšie prieskumné metódy, napríklad LiDAR, vytvárajúci pomocou laserového skeneru 3D mapu terénu aj v husto zalesnených oblastiach, ukazujú, že pred stovkami rokov bola oblasť Amazónie obývaná miliónmi obyvateľov. Muselo ísť o rozvinutú spoločnosť, keďže bola schopná vybudovať a udržiavať osady na vyvýšených plošinách s priemerom zhruba 150 metrov a až dvoma stovkami obyvateľov. Takéto sídla boli pospájané navzájom širokými a dobre udržiavanými cestami. Zhruba desať percent z pôvodného obyvateľstva žije v týchto miestach dodnes. Kam sa však podeli ich predkovia a prečo ich európski dobyvatelia v džungli nenašli?
Na odpoveď bolo potrebné čakať pomerne dlhú dobu. Zhruba desať miliónov pôvodných obyvateľov Amazónie doslova zmizlo aj so svojimi mestami a stavbami v priebehu niekoľkých rokov. Prví objavitelia so sebou do tejto izolovanej oblasti sveta priniesli chrípku a kiahne. Práve vďaka rozsiahlej sieti ciest v celej oblasti sa nákaza šírila džungľou rýchlo a už po pár desiatkach rokov nebolo po rozsiahlom osídlení ani stopy.
Amazonská Sixtínska kaplnka
Keď sa spomenú geoglyfy, teda veľké obrazce vytvorené na zemi, avšak viditeľné len z výšky, automaticky sa nám vybaví náhorná plošina Nazca v Peru. Záhadné obrazce postupne odhaľujú odborníci aj v amazonskej oblasti. Len v jej západnej časti doteraz objavili vyše 500 takýchto objektov. Vznikali z rituálnych dôvodov a boli tak veľké, že na ich vytváraní a udržiavaní sa museli podieľať stovky dobre organizovaných ľudí.
Prieskum obrovskej oblasti postupuje iba pomaly nielen pre nevôľu miestnych obyvateľov či ozbrojené konflikty. Ide hlavne o mimoriadne náročný terén, ktorý ukrýva poklady ako napríklad nedávno objavenú „Sixtínsku kaplnku Amazónie“ v Serranía de la Lindosa v kolumbijskom národnom parku Chiribiquete.
Maľby zobrazujúce zvieratá doby ľadovej vedci datovali do obdobia pred 12 500 rokmi. Na kamenných stenách sa nachádzajú desaťtisíce malieb, napríklad detailne vyobrazený divý kôň. Spolu s ním sú však zobrazené aj rastliny, korytnačky, ryby, jašterice a vtáci, či ľudia držiaci sa za ruky a tancujúci spolu. Niektoré z malieb sú desiatky metrov nad terénom a museli byť vytvorené na špeciálnych lešeniach. Ich dôkladný výskum potrvá ešte roky.
Džungľa (zatiaľ) bez mimozemšťanov
Dlho sa zdalo, že najväčšia záhada sa bude ukrývať v podzemí. Začiatkom 70. rokov 20. storočia vyvolala obrovskú senzáciu jaskyňa Cueva de los Tayos. Prvú expedíciu do nej podnikol Pino Turolla a neskôr aj spisovateľ Erich von Däniken. Práve on prifarbil svoju návštevu a tvrdil, že útroby jaskyne vznikli vďaka pokročilej technike.
Bol údajne svedkom objavu nábytku z plastu i zlata, sôch ľudí i zvierat, zlatých kostier v krištáľových rakvách a v samom srdci jaskyne údajne objavil tisícky kovových a krištáľových platní, ktoré v mimozemskom jazyku zachytávajú ľudské dejiny. Tento neuveriteľný objav spájaný s mimozemšťanmi nenechal chladným ani slávneho astronauta Neila Armstronga, ktorý sa vybral spolu so Škótom Stanom Hallom a stočlennou výpravou plnou vedcov i vojakov v roku 1976 potvrdiť neuveriteľný objav v džungli.
Po preskúmaní jaskyne sa však odborníci zhodli, že umelé zásahy v jaskyni spravili miestne kmene využívajúce priestory na rituály. Po knižnici či mimozemšťanoch nebolo ani stopy. Napriek tomu ukrýva Amazónia ešte tisícky pokladov a prekvapení, ktoré vznikli bez zásahov vyšších síl.
