Avšak poťažkať si trikrát víťaznú trofej, ktorá je od roku 2016 známa ako Pohár Vladimíra Dzurillu, sa nepodarilo žiadnemu zo súčasných hráčov, či trénerov. V kabíne rytierov sa to pošťastilo len dvom ľuďom. Jedným z nich je dlhoročný kustód mužstva Peter Višňovský (46), ktorého všetci poznajú pod prezývkou Pedro.
„Tri tituly máme iba dvaja. Ja a masér Miko,“ hovorí Pedro s tým, že tento posledný je pre neho najcennejší, lebo ho venoval svojej mamine († 76), ktorá vlani v máji zomrela. „Mala súkromnú lekáreň, vždy nám pomáhala a dávala nám lieky.“ Prvý titul získal Peter Višňovský s tímom v roku 2001. „To som bol ešte mladý a ešte som si ho neužil,“ priznáva kustód.
„V roku 2013 sme získali titul na domácom ľade. To bolo super, ale tento tretí je pre mňa najkrajší. Pred sezónou som v kabíne povedal, chlapci, vyhráme titul pre mamku, a išli sme si za svojím cieľom. Prišli noví tréneri, hráči a všetko pekne do seba zapadalo,“ vysvetľuje Višňovský.
Najlepšia práca
Kustód je podstatnou, aj keď nenápadnou osobou v hokejovej šatni, ktorá sa stará o pohodu hráčov počas tréningov a zápasov a dokonale pozná chuťové poháriky každého hráča v kabíne. „Na zvolenský zimák som prišiel zhruba pred 26 rokmi. Začal som v juniorke, kde som vypomáhal, a po 4 rokoch som prešiel k A-tímu, ktorý hral v tom čase ešte prvú ligu. Tam som sa začal postupne zaúčať ako kustód. Z juniorky k mužom som išiel spolu s Janom Lašákom. Ten však neskôr po drafte odišiel a ja som zostal ako kustód vo Zvolene,“ spomína Pedro.
„Či je tréning alebo zápas, po príchode na zimný štadión pripravujem hráčom pitie. Niektorí hráči obľubujú iontový nápoj, iní iba čistú vodu. Samozrejme, v kabíne nesmie chýbať káva, čaj a nakrájané čerstvé ovocie. Počas zápasov je to aj občerstvenie pre rozhodcov a súpera. Potom som už k dispozícii hráčom i trénerom a robím všetko, čo potrebujú,“ dodáva Pedro s tým, že svoje zamestnanie meniť nemieni, pretože nič lepšie zatiaľ nenašiel.