Ako píše agentúra AP, k zatknutiu došlo len niekoľko hodín po rekonštrukcii malijskej vlády, počas ktorej z vládneho kabinetu vylúčili dvoch členov vojenskej junty zodpovednej za vlaňajší štátny prevrat.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a ďalší členovia medzinárodného spoločenstva vrátane USA, EÚ, OSN a Británie konanie vzbúrencov odsúdili a v spoločnom vyhlásení vyzvali na obnovenie procesu, ktorý povedie k plánovanému prechodu k civilnej vláde.
"Medzinárodná komunita dopredu odmieta akýkoľvek nátlak vrátane vynútených rezignácií," píše sa v spoločnom vyhlásení.
"Som hlboko znepokojený správami o zadržaní civilných lídrov malijskej prechodnej vlády," napísal na Twitteri generálny tajomník OSN António Guterres. "Vyzývam na pokoj a ich bezpodmienečné prepustenie," dodal.
"Tieto udalosti sú vážne a sme pripravení zvážiť potrebné opatrenia," povedal novinárom predseda Európskej rady Charles Michel po mimoriadnom zasadnutí lídrov EÚ.
Zadržanie civilných lídrov vyvolalo pochybnosti o schopnosti prechodnej vlády usporiadať v Mali do februára budúceho roka demokratické voľby, komentuje AP a pripomína, že mierová misia OSN v tejto africkej krajine stojí každý rok 1,2 miliardy dolárov (981.000 eur).
Prezident Bah N'Dawn a premiér Moctar Ouane zložili prísahu vlani v septembri po tom, čo vojenská junta v dôsledku rastúceho medzinárodného tlaku súhlasila s odovzdaním moci dočasnej civilnej vláde.
V Mali vládne zmätok od roku 2012, keď vzbúrení vojaci zvrhli prezidenta. Mocenské vákuum, ktoré vzniklo, nakoniec vyústilo do islamského povstania a následnej vojenskej operácie vedenej Francúzskom. Počas nej sa podarilo vyhnať džihádistov z miest, ktoré ovládali na severe Mali v roku 2013.
Povstalci sú však stále aktívni a extrémistické skupiny napojené na al-Káidu a militantnú organizáciu Islamský štát sa v roku 2015 presunuli z nehostinného severu do viac zaľudneného centrálneho Mali. Tam útočia na rôzne ciele a podnecujú nevraživosť medzi etnickými skupinami v oblasti.
