Denník sa odvoláva na dokumenty z Národného archívu, ktoré vypátral v spolupráci so serverom Aktuálně.cz, týždenníkom Respekt a protikorupčnej organizácie Observation post (predtým Ružový panter). Peniaze požičané na základe dohody uzavretej komunistickou vládou Ladislava Adamca sa stali súčasťou veľkého miliardového dlhu, z ktorého Rusko vrátilo Česku iba časť. Klaus HN a Aktuálné.cz povedal, že o žiadnej takejto pôžičke nič nevie. Nevedia o nej podľa Klausa ani ďalší ľudia, ktorých sa mohol v súčasnosti opýtať.
Klaus popiera, že by o pôžičke vedel. "Opakovane hovorím, že o akejsi zmluve z 10. novembra 1989 nič neviem. Dokonca nič nevedia ani tí, ktorých som sa mohol v súčasnosti opýtať," povedal HN. Podľa denníka ale existuje list z decembra 1989, v ktorom Klausa ako ministra financií pred odoslaním pôžičky do Ruska varoval vtedajší riaditeľ Československej obchodnej banky (ČSOB). Klaus sa chce podľa zástupcu Inštitútu Václava Klausa Petra Macinku k záležitosti vyjadriť na utorkovej tlačovej konferencii. Zverejnené informácie podľa Macinku nie sú pravdivé.
S návrhom na poskytnutie miliardového úveru Sovietskemu zväzu prišiel v apríli 1989 úradník ministerstva financií Zdeněk Rachač a dohodu schválila Adamcova vláda, píšu HN. V novembri toho istého roku ale komunistický režim padol a 10. decembra sa ujal vlády kabinet Marián Čalfa, v ktorom Klaus zastával post ministra financií.
Ministerstvo pod Klausovým vedením ďalej hľadalo spôsob, ako Sovietskemu zväzu peniaze poslať, a nakoniec ho našlo, píšu české HN. "Môžem iba špekulovať. Nemyslím si, že išlo o pôžičku Sovietskemu zväzu," povedal Klaus médiám. "Mohli to byť jedine akési rámcové úverové podmienky na zabezpečenie nejakých dodávok (železná ruda, ropa či plyn) zo Sovietskeho zväzu, a tie sa potom splácali - ako v prípade všetkých ďalších medzinárodných dohôd - automaticky, bez akéhokoľvek následného rozhodovania vlády. Ale to je len môj dnešný dohad," doplnil.
Čo sa stalo s pôžičkou zaslanej Medzinárodnej banke hospodárskej pomoci, ktorú založili Sovieti s ďalšími štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, nie je jasné, uvádza HN. Úver sa podľa nich stal v 90. rokoch súčasťou takzvaného ruského dlhu, o ktorom politici tvrdili, že obsahuje pohľadávky z prednovembrových čias.
Podľa písomnosti, v ktorej Rusi dlh uznávajú, odišlo Sovietom približne 1,3 miliardy amerických dolárov, uvádza denník. Peniaze zaslané Klausovým ministerstvom tak podľa neho predstavovali približne tretinu celkovej pohľadávky voči Rusku, ktorý aj s pohľadávkami z prednovembrovej éry predstavoval zhruba 100 miliárd korún.
Poskytnutie peňazí Rusku Klaus podľa HN na začiatku 90. rokov nepriznal poslancom Federálneho zhromaždenia. Iba im povedal, že sa štát kvôli zahraničným pohľadávkam zadĺžil v štátnej banke.
Po roku 1989 sa Česko pokúšalo dlh v celkovej hodnote 3,6 miliardy dolárov získať od Ruska späť. Za vlády bývalého premiéra a súčasného prezidenta Miloša Zemana zhruba dve tretiny dlhu odkúpila od štátu bez výberového konania spoločnosť Falkon Capital za približne 750 miliónov dolárov, podľa niektorých expertov nevýhodne. Do vedenia Falkon Capital neskôr podľa HN, Aktuálně.cz aj Respektu nastúpil spomínaný úradník ministerstva financií Rachač, ktorý pôžičku Rusku presadzoval. "Som v dôchodku a nebudem sa o tom baviť," povedal teraz HN Rachač.
V auguste 2013 schválila vláda premiéra Jiřího Rusnoka dohodu s Ruskom o splatení zvyšku dlhu. Česko podľa vtedajšieho Rusnokovho vyjadrenia malo získať zo zvyšku dlhu približne 80 percent, teda minimálne 6,5 milióna dolárov. Pred Vianocami 2013 ruské ministerstvo financií oznámilo, že dlh voči Česku bol uhradený dodávkami priemyselnej produkcie a čiastočne peniazmi.
