Stále je potrebný um aj fyzická zručnosť a zdatnosť naslovovzatých majstrov, u ktorých sa remeslo často dedí z pokolenia na pokolenie. A ktoré z tradičných slovenských remesiel je najväčšia drina?
Na fyzickú náročnosť slovenských remesiel sa zamerala štúdia Najnáročnejšie slovenské remeslá, ktorú si dal vypracovať výrobca minerálky Kláštorná Kalcia. Vyšlo z nej zaujímavé poradie. Tisícky nachodených krokov a kalórie spálené ako počas niekoľkých plnohodnotných silových tréningov priniesli pomyselný titul v rebríčku najnáročnejších remesiel bačom, zvonárom a kamenárom.
„Bežne muž za jeden deň spáli približne 2 000 kcal a niektorí remeselníci v štúdii len počas pracovného času spálili viac ako 4 000 kcal,“ uviedla autorka štúdie Adela Penesová.
Smutní víťazi: Bačovia
Prvenstvo, hoci zrejme nechcené, si teda odniesli bačovia. Slavomír Reľovský zo Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku: „O toto remeslo už nie je taký záujem, rozhodujúca je výška platu a ten je okolo 800 eur za celodennú drinu. Máme problém zohnať ľudí. Chov oviec a kôz je oproti chovu kráv finančne poddimenzovaný.“
Najťažšie povolania
Kamenár
- Hoci používajú rôzne stroje a technické pomôcky, stále pri opracovávaní kameňa vydajú veľa energie na rezanie, brúsenie a leštenie kameňa, ale aj na nosenie ťažkých kameňov a dosiek
- Na kilogram telesnej hmotnosti spotrebovali počas pracovného času najviac kalórií zo všetkých remesiel – až 49 kcal = 4 tisíc kalórií na zmenu
- Srdcový tep: 152 úderov/min.
Rezbár
- Náročnosť sa začína už pri spracovaní surového dreva, pri opracovaní a príprave
- Denne urobili viac ako 10 000 krokov
- Na kilogram telesnej hmotnosti spotrebovali 44 kcal
- Srdcový tep: 122 úderov/min.
