Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v apríli požiadal vojenskú alianciu, aby urýchlila prijatie bývalej sovietskej republiky za svojho člena, pretože podľa neho je to jediný spôsob, ako ukončiť boje s proruskými separatistami vo východnej oblasti Donbas.
Zelenského prosba prišla po tom, čo Rusko zhromaždilo približne 100 000 vojakov na hraniciach s Ukrajinou – to zosilnilo obavy z vážneho vyostrenia roky trvajúceho konfliktu Kyjeva so separatistami podporovanými Moskvou.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na spoločnej tlačovej konferencii s hostkou, generálnou tajomníčkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Helgou Schmidovou, povedal, že Kyjev je NATO vďačný za politiku "otvorených dverí" voči Ukrajine. "Ale nebol urobený ani jediný krok, aby sa toto rozhodnutie premietlo do praxe," dodal Kuleba.
Ukrajina, ktorá požiadala o vstup do Aliancie v roku 2008, teraz vyvíja tlak na západné mocnosti, aby ju viac podporovali, pretože sa snaží zabrániť novej agresii zo strany Moskvy. Členovia NATO však stále váhajú s prijatím Ukrajiny do svojich radov, pretože sa chcú vyhnúť vystupňovaniu napätia s Ruskom.
Kuleba kritizoval rozhodnutie Severoatlantickej aliancie nepozvať Ukrajinu na summit v Bruseli 14. júna, na ktorom sa má zúčastniť aj americký prezident Joe Biden.
"Nedokážeme pochopiť, ako je možné tento rok nepozvať Ukrajinu, ako je možné nenájsť formát vhodný pre účasť Ukrajiny na summite," vyhlásil Kuleba.
Kyjev opakovane vyhlasoval, že očakáva od NATO pozvanie do Akčného plánu členstva (MAP), čo je prvý formálny krok smerujúci k členstvu. Kuleba povedal, že Ukrajina a bývalá sovietska republika Gruzínsko si zaslúžia pozvanie na tohtoročný summit. "Ťažko si možno predstaviť lepšiu a dôležitejšiu chvíľu," doplnil.
Prozápadné vedenie Ukrajiny úzko spolupracuje s NATO a parlament v roku 2019 prijal zmeny v ústave, oficiálne zakotvujúce túžbu krajiny pripojiť sa k Aliancii a Európskej únii.