WMO vlani uvádzala, že k nárastu celosvetovej teploty o 1,5 stupňa môže dôjsť s 20-percentnou pravdepodobnosťou. V najnovšej predpovedi však vedci vysvetľujú, že v dôsledku zlepšenia meracích technológií je zreteľné, že svet sa "v skutočnosti oteplil viac ako sme si mysleli".
Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si za cieľ stanovila práve limit 1,5 stupňa Celzia, čo má zabrániť najhorším dosahom globálneho otepľovania, ktoré má za následok vlny horúčav, extrémne búrky, nedostatok vody a sucho.
"Táto štúdia ukazuje - s vysokou úrovňou vedeckých schopností -, že sa merateľne a neúprosne približuje k dolnému cieľu parížskej klimatickej dohody," povedal generálny tajomník WMO Petteri Taalas. Svet by sa mal preto snažiť urýchliť splnenie záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality.
Ak chcú krajiny dodržať stanovený limit otepľovania o najviac 1,5 stupňa Celzia, bude si to vyžadovať zásadné úsilie, ktorého súčasťou je zníženie emisií skleníkových plynov o takmer polovicu do roku 2030 a na nulu do roku 2050. Na základe aktuálnych prísľubov krajín sveta v oblasti znižovania emisií je však skôr pravdepodobné to, že sa do konca storočia oteplí o 2-3 stupne, uvádza Sky News.
"Narastajúca teplota znamená viac topiaceho sa ľadu, nárast morskej hladiny, častejšie vlny horúčav a tiež iné prejavy extrémneho počasia, ako aj väčší dosah na potravinovú bezpečnosť, zdravie, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj," dodal predstaviteľ WMO.
Zo správy WMO vyplýva, že každým rokom od súčasnosti až do roku 2025 sa priemerná teplota môže zvýšiť o minimálne jeden stupeň Celzia. Odborníci tiež predpokladajú, že najmenej jeden z rokov v tomto období bude (s pravdepodobnosťou 90 percent) vôbec najteplejším v histórii meraní. Očakáva sa, že sa zvýši množstvo zrážok v Austrálii a africkom regióne Sahel, počasie v Severnej Amerike bude podľa predpovedí suchšie a oblasti v Atlantickom oceáne postihne viac cyklónov.