Reagovalo tak na Macronovo štvrtkové vystúpenie pri Pamätníku genocídy v rwandskom hlavnom meste Kigali, informovala agentúra AFP.
Egide Nkuranga, predseda združenia Ibuka, kritizoval to, že Macron vo svojom prejave "nepredniesol jasné ospravedlnenie v mene Francúzska" ani "nežiadal o odpustenie".
Zároveň však vyzdvihol, že Macron v súvislosti s genocídou priznal nepriamu zodpovednosť Francúzska, ktoré fakticky podporovalo vtedajší rwandský režim a nereagovalo na varovania o hroziacich masakrách. "Skutočne sa však pokúsil vysvetliť genocídu, to, ako k nej došlo, čo (Francúzsko) nespravilo, ich zodpovednosť...," povedal. "Je to veľmi dôležité, dokazuje to, že nám rozumie," dodal.
"Keď sa genocída začala, "medzinárodnej komunite trvalo tri mesiace, tri nekonečné mesiace, kým zareagovala, a my, my všetci sme opustili státisíce obetí," priznal Macron, z ktorého prejavu v Kigali citovala agentúra AP. Zlyhania Francúzska podľa neho prispeli k tomu, že medzi oboma krajinami existovala 27 rokov hlboká priepasť.
Genocída z apríla až júla 1994 sa začala po tom, čo bolo nad Kigali zostrelené lietadlo s rwandským prezidentom Juvénalom Habyarimanaom pôvodom z väčšinového etnika Hutuov, s ktorým Paríž udržiaval blízke väzby. O niekoľko hodín po jeho zabití začali extrémistické milície Hutuov zabíjať príslušníkov menšinovej etnickej skupiny Tutsiov, ako aj umiernených Hutuov. Išlo o bezprecedentné hrôzy, ktoré šokovali svet, keď boli obete usmrcované mačetami či zastrelené a dochádzalo i k sexuálnemu násiliu.
Francúzsko - ktoré Rwande počas občianskej vojny predchádzajúcej genocíde poskytovalo politickú a vojenskú podporu - už desaťročia čelí obvineniam z toho, že zámerne prehliadalo nebezpečenstvo, ktoré predstavovali extrémistickí Hutuovia. "V snahe zabrániť regionálnemu konfliktu alebo občianskej vojne, (Francúzsko) v podstate pokračovalo v podpore genocídneho režimu. Ignorovaním upozornení pozorovateľov sa Francúzsko stalo v mimoriadnej miere zodpovedným za reťaz udalostí, ktoré vyústili do najhoršieho scenára," povedal Macron.
Počas svojej návštevy Rwandy, ktorá nadväzuje na sériu snáh Francúzska o obnovu vzťahov s touto východoafrickou krajinou, sa Macron stretol s tamojším prezidentom Paulom Kagamem v jeho prezidentskej rezidencii.
"Jeho (Macronove) slová boli niečím cennejším než je ospravedlnenie. Boli pravdou," povedal Kagame novinárom po ich stretnutí. Reagoval tak na očakávania, že Macron prednesie v mene Francúzska úplné oficiálne ospravedlnenie za podiel Paríža na genocíde, čo sa napokon nestalo.
Macron však od svojho zvolenia v roku 2017 podnikol viacero iniciatív na zlepšenie vzťahov oboch krajín vrátane vytvorenia komisie historikov, ktorých úlohou bolo preveriť úlohou Paríža počas rwandskej genocídy. V správe, ktorá bola zverejnená v apríli, sa konštatuje, že Francúzsko nesie "ťaživú a ohromnú" zodpovednosť za udalosti, ktoré viedli ku genocíde v Rwande, keď prehliadalo prípravy na tieto masakry s asi 800.000 obeťami.
V rokoch 2006-2009 krajiny úplne prerušili diplomatické styky. V roku 2010 sa vtedajší prezident Nicolas Sarkozy pokúsil prelomiť ľady, keď priznal "vážne chyby" a istú "formu zaslepenosti" na strane Francúzska počas genocídy. Jeho vyjadrenia však nenaplnili očakávania Rwanďanov a k zlepšeniu bilaterálnych vzťahov vtedy nedošlo.
