Tie by mali byť zamerané na hospodárske odvetvia blízke bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Dôvodom sankcií je nedeľňajší vynútený odklon letu spoločnosti Ryanair smerujúceho z gréckych Atén do litovského Vilniusu. Po pristátí lietadla v bieloruskej metropole Minsk tamojšie bezpečnostné zložky zatkli novinára a aktivistu Ramana Prataseviča.
Dopravca vo vyhlásení uviedol, že Bielorusko upozornilo posádku jeho letu na potenciálnu bezpečnostnú hrozbu na palube a dostalo pokyny na odklon na najbližšie letisko, Minsk. Stroj po pristátí prehľadali, no žiadnu bombu nenašli.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa v Lisabone zaviazali, že budú naďalej zvyšovať tlak na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorého pohŕdanie demokratickými normami a ľudskými právami spôsobilo, že jeho krajina pôsobí na Západ ako „čierna ovca“.
Najnovšie sankcie by sa mohli okrem iného zamerať na lukratívny biznis s draslíkom, ktorý sa používa pri výrobe hnojív. Bielorusko patrí k najväčším svetovým dodávateľom. Štátna továreň Belaruskali na výrobu potašového hnojiva v Soligorsku patrí k najdôležitejším zdrojom príjmov pre Lukašenka.
Európska únia sa v pondelok dohodla na uvalení sankcií proti Bielorusku, medzi ktoré patrí aj zákaz pre bieloruské spoločnosti využívať vzdušný priestor a letiská 27 členských štátov EÚ. Vedúci predstavitelia EÚ tiež vyzvali všetkých dopravcov so sídlom v EÚ, aby sa vyhli preletom nad Bieloruskom.
Samotný Lukašenko obhajuje odklon letu spoločnosti Ryanair. V stredu pred zákonodarcami tvrdil, že existovala hrozba explózie a označil za „absolútne klamstvo“, že bojová stíhačka, ktorú vyslal, prinútila lietadlo pristáť v Minsku. „Konal som zákonným spôsobom a chránil ľudí v súlade s medzinárodnými pravidlami,“ skonštatoval 66-ročný Lukašenko, ktorý vládne v Bielorusku od roku 1994. Obvinil tiež európskych lídrov z vedenia „hybridnej vojny“ s cieľom „škrtiť“ jeho národ ďalšími sankciami.
