Aj to sa podarilo vedcom v priebehu uplynulého týždňa. TASR prináša súhrn tých najzaujímavejších informácií.
Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) v sobotu oznámila, že jej diaľkovo riadené robotické vozidlo (rover) Ču-žung v sobotu zišlo z výjazdovej rampy pristávacieho modulu a absolvovalo prvú jazdu po povrchu červenej planéty.
Odborníci taktiež vôbec po prvý raz čiastočne obnovili zrak u nevidiaceho pacienta úpravou jeho buniek. Podarilo sa im to vďaka metóde optogenetiky - vyvíjanej na poli neurovedy už približne dve desaťročia -, ktorá zahŕňa genetickú zmenu buniek tak, aby mohli produkovať viac proteínov citlivých na svetlo. U 58-ročného pacienta, ktorý pred 40 rokmi prišiel o zrak následkom zdedenej choroby, ho dokázali čiastočne obnoviť a umožniť mu rozpoznávať, počítať, lokalizovať a dotýkať sa rôznych predmetov položených na stole pred ním.
V oblasti neurovedy sa výskumníkom podarilo získať nové dôkazy, ktoré naznačujú, že ľudský mozog si lepšie zapamätá tváre po osobnom stretnutí ako po ich prezeraní na fotografiách alebo videu. Umožnila im to elektroencefalografia (EEG), pomocou ktorej sledovali a zaznamenávali mozgovú aktivitu medzi účastníkmi experimentu v momente, keď si prezerali fotografie tvárí ľudí, ktorých už predtým videli buď na iných fotografiách, v televíznej šou, alebo sa s nimi stretli osobne.
Nové poznatky sa vedcom podarilo získať aj v súvislosti s vývojom technológií, ktoré ľudí majú varovať pred ničivými zemetraseniami. Satelitné navigačné systémy nás totiž môžu na nebezpečenstvo silných zemetrasení upozorniť rýchlejšie, ako klasické seizmometre. V budúcnosti by táto technológia založená na globálnom lokalizačnom systéme (GPS) podľa vedcov mohla byť v snahe varovať nás pred zemetraseniami schopná do svojich výpočtov začleniť aj údaje z bežných smartfónov a mobilných zariadení.
Významný objav sa podaril aj bádateľom v Ekvádore. Na základe genetických testov potvrdili, že korytnačka objavená v roku 2019 na ostrove Fernardina v súostroví Galapágy patrí k druhu Chelonoidis phantasticus, o ktorom sa predpokladalo, že vyhynul pred viac ako sto rokmi.
Vo výskume vyhynutých druhov živočíchov však nezaostávajú ani slovenskí vedci. Podľa slovenskej evolučnej biologičky Patrície Chrzanovej Pečnerovej nám skúmanie genetiky vyhynutých živočíchov môže pomôcť pochopiť, čo hrozí v súčasnosti ohrozeným druhom, či dokonca, ako ďaleko sú od vyhynutia. Spoločne s týmom jej kolegov z Kodanskej univerzity nedávno objavila doteraz neznámy druh mamuta. Podarilo sa jej to vďaka skúmaniu a sekvenovaniu dosiaľ najstaršej DNA na svete pochádzajúcej z takmer 1,2 milióna rokov starého mamutieho zuba objaveného v 70. rokoch 20. storočia.
Slovenská vedkyňa momentálne dokončuje projekt o pižmoňoch, arktických bylinožravcoch, ktoré sú podobné mamutom. Na rozdiel od nich však nevyhynuli a v dnešnej dobe sa im "celkom darí". Následne bude Pečnerová skúmať genetiku izolovaných populácií afrických slonov s cieľom zistiť, "ako ďaleko sú od toho, čomu čelili pred svojim vyhnutím mamuty".
