"Historicky minimálne od roku 1989 všetci mali potrebu dláždiť zámkovou dlažbou a vytvárať tak betónové plochy po mestách, aj Snina je takým príkladom," priblížil Kravčík s tým, že za "obrovské" peniaze sa tak samosprávy postarali o to, že podložie v mestách je nepriepustné a voda sa pri prívalových dažďoch stala "zabijakom".
S fenoménom zámkovej dlažby uloženej na veľkých plochách podľa Kravčíka súvisí hneď niekoľko problémov. "Čo sme mohli, odkanalizovali sme a platíme za to nemalé peniaze, celé to námestie sa zároveň prehrieva, má vyššiu teplotu aj o päť, šesť stupňov," priblížil s tým, že "revitalizované" námestia sa tak stávajú pre obyvateľov neatraktívnymi. V súvislosti so zvodom dažďovej vody tiež Kravčík upozornil na klesanie hladín podzemných vôd a s ním súvisiace nevhodné prostredie pre zeleň. "Stromy sa snažia dopracovať k nejakej vode, korene im odumierajú, a tak vytvoria takzvaný mrkvový koreň, ktorý hľadá vodu nižšie a nižšie. Takéto stromy, keby aj dorástli do nejakej výšky, sú veľmi rizikové z hľadiska stability," podotkol.
Chýbajúca voda v krajine zároveň vytvára v krajine tepelný ostrov. Ten spôsobuje zvýšenie teploty vzduchu, ovplyvňuje jeho vlhkosť, prispieva k zvýšenej prašnosti v sídlach a v neposlednom rade tiež spôsobuje ničivé prietrže mračien.
Upraviť podmienky na život vo vybetónovaných námestiach nemusí byť podľa Kravčíka finančne náročné. "V miestach, kde sa v dlažbe nachádzajú takzvané skruže, sa to dá technicky vyriešiť otvorením dlažby, nad vertikálnou rúrou urobiť striešku, aby sa voda roztekala do pôdy," ozrejmil.
Podobný zásah čaká v najbližších rokoch aj námestie v Snine. Biotechnická revitalizácia mestského námestia je jednou z 13 aktivít v rámci projektu Snina - mesto pripravené na klimatickú zmenu financovaného vďaka grantu od ministerstva životného prostredia vo výške približne 1,4 milióna eur.
