Tieto slová napísal známy hudobný expert Juraj Čurný na svoj profil na sociálnej sieti po tom, ako sa dozvedel, že jeho priateľ Julo Viršík († 56) náhle zomrel. Pre Nový Čas Nedeľa načrel do dávnej minulosti, do čias, keď ako študenti pôsobili v Internátnom rozhlasovom štúdiu.
Odkedy ste sa poznali s Julom Viršíkom? Čo vás spájalo?
Zoznámili sme sa v roku 1985, keď sa Julo vrátil na vysokú školu – na žurnalistiku, ktorú na rok prerušil. Zároveň sa vrátil aj do Internátneho rozhlasového štúdia (IRŠ) v bratislavskej Mlynskej doline. Odtiaľ sme kontinuálne prechádzali až do roku 1993 do Slovenského rozhlasu a do rádia Rock FM. Boli to nádherné časy, IRŠ bolo liahňou vynikajúcich ľudí, ktorí sa neskôr uplatnili v médiách. Eva Babitzová, Marcel Merčiak, Števo Dvorský... Počas IRŠ bol Julo vedúcim programovej sekcie a hlavným redaktorom, z dnešného pohľadu šéfredaktorom.
Ten, kto niekedy zažil internátny život, má plné priehrštie príhod. Čo vám napadá pri spomienke na spoločné časy na internáte s Julom?
Tým, že sme mali rádio, ktoré malo tri miestnosti v našej časti internátu, no ako ľudia z IRŠ sme mali určitý čas prístup aj do dievčenskej časti internátu. Bola to neskutočná výsada a IRŠ-áci ju využívali v plnej miere. Tam sme sa stretávali, tam sme mali párty, pripravovali sme tam relácie rôzneho druhu – od hudobných až po hudobno-zábavné. A práve, keď bolo treba urobiť nejakú dobrú hudobno-zábavnú reláciu, teda kde bola aj nejaká redaktorská, autorská príprava, kde bolo treba vymyslieť aj scénky, poviedky a poprekladať to zaujímavou hudbou, tak v tomto bol Julo absolútny génius. On bol tým motorom.
Podľa toho je zrejmé, že Julo bol zábavný človek...
Jasné! Julo bol „generátor“ pozitívnej nálady, veľmi rád vymýšľal všetko zábavné, nemal problém pridať sa aj k niečomu, čo vymyslel niekto iný. Bol neuveriteľne činorodý človek, veľmi spoločenský a rád športoval. Napríklad v IRŠ sme mali vždy na jar a na jeseň tzv. ťaženie, čo nebolo nič iné, ako turistický výlet s nejakým „programom“, ktorý sme si vymysleli, a, samozrejme, s príslušnou mierou povzbudzujúcich alkoholických nápojov na záver v nejakom podniku, ktorý sme navštívili. A Julo toto organizoval s obrovskou radosťou.
Miloval teda hory, prírodu alebo bol turistom len pre to internátne „ťaženie“?
Áno, mal rád prírodu a bol nadšený športovec. Rád bicykloval, hral futbal, chodil na túry, na bežky... To mu ostalo po celý život. Bol veľmi „pohyblivý“ človek. Bol v dobrej kondícii.
