Vravíte, že bol v dobrej kondícii, pritom ho zradilo srdce. Na sociálnych sieťach sa dokonca rozvinula debata o tom, že za jeho smrťou môže byť očkovanie, ktoré podstúpil. Čo si o tom myslíte?
Julo bol vždy športovo založený. U neho nehrozilo, že by mal nedostatok pohybu. A pokiaľ viem, čím bol starší, tým viac dbal na zdravé stravovanie. Ak aj mal povinnosti, ktoré trvali do nočných hodín, tak si vedel dopriať oddych. Ale je to tak – on si za svoj život prežil niekoľko životov. Čo sa týka vakcinácie, považujem to za úplnú blbosť. Je mi smutno z toho, že niektorí ľudia nemajú úctu k tomu, keď niekto zomrie, a snažia sa na niečom, čo sa nezakladá na pravde, robiť kampaň. Koniec-koncov, potvrdilo to aj ministerstvo zdravotníctva, že to nesúviselo s očkovaním. Považujem to naozaj za veľmi smutné.
Aký bol Julo šéf? Bol prísny, ľpel na niečom striktne, alebo bol skôr benevolentný?
Samozrejme, že sa to vyvíjalo, ale jedno je isté – Julo bol veľmi poctivý, čo sa týka prípravy, to mu ostalo dodnes. Aj napriek daru improvizácie nikdy neprišiel na vysielanie nepripravený. To sa odrazilo aj vo vzťahu k jeho spolupracovníkom. Ak bol šéfom projektu, do ktorého prispievali viacerí ľudia, vtedy nemal problém dať niekomu najavo, že je niečo nedostatočné, že prišiel ten človek nepripravený. Ale vedel to povedať spôsobom, že z neho nešla hrôza, ale bolo jasné, čo si myslí. Bol veľmi dobrý prototyp šéfa, ktorý má na jednej strane silnú autoritu a vie ju uplatniť, keď je to potrebné, ale nepotrebuje si ju dokazovať spôsobom, ktorý by vzbudzoval nezmyselnú hrôzu u podriadených.
Isto mal aj nejakú slabosť...
Nespomínam si na nejakú výraznú slabosť. Samozrejme, to môže byť aj spomienkový optimizmus, ale naozaj si na nič nespomínam. Mal rád život. Niekedy aj vo vysielaní rád testoval hranice. A vtedy sa stane, že občas za tú hranicu aj zájdeš. Julovi sa to, našťastie, nestávalo často. Na druhej strane, ak sa to stalo, nikdy nemal problém priznať, že toto prestrelil a vedel sa z toho poučiť do budúcnosti. Najmä keď bol mladší, rád išiel „po hrane“, neskôr vedel, kde sú jeho možnosti, silné či slabé stránky. Ale v tých divokých 90. rokoch naozaj veľmi rád tie hranice testoval.
