Leanne, ktorá vo svojom každodennom živote trpela úzkosťou, povedala, že keď začala mať pocit, že jej srdce začalo „vynechávať údery“, dala si spraviť EKG testy, ale kvôli lockdownu sa výsledky oneskorili. V novembri, na malej narodeninovej oslave svojej dcéry, jedla čipsy a cítila, že sa jej zachytávali v krku. Vtedy ešte netušila, že je to príznak niečoho oveľa vážnejšieho.
„Jedného večera som jedla polievku a chlieb a už som vedela, že niečo nie je v poriadku,“ povedala. Musela sa postaviť a doslova so sebou triasť, aby dostala jedlo dole do žalúdka. Niektoré veci mohla jesť bez problémov, ale iné jej spôsobovali bolesti. Podľa jej slov bola zvyknutá jesť rýchlo a potravu poriadne neprežúvala. Naučila sa však prežúvať pomalšie.
Postupom času však príznaky neustupovali a preto zašla za praktickým lekárom. Keďže sa nestravovala správne, začala chudnúť a navyše jej do lopatky začala vystreľovať silná bolesť. V nemocnici postúpila mnohé testy. Leanne, ktorá pracuje v miestnej lekárni, si bola vedomá, že to s ňou určite nevyzerá dobre.
„Keď mi lekári povedali, že testy niečo odhalili, bola to pre mňa veľká úľava, pretože som si bola istá, že tam niečo muselo byť v neporiadku,“ povedala. Keď lekár povedal, že našli niečo podozrivé naspodku jej pažeráka, bola si istá. „Rakovina?“ opýtala sa a lekár jej odpovedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou áno.
Kým sa výsledky potvrdili, prešiel ďalší týždeň. "Potom bol môj život už iba smršť testov, skenov a čakania na výsledky. Čakanie na výsledky bolo vlastne to najhoršie,“ zverila sa Leanne a dodala: „Rozhodli sme sa, že to našej dcére nepovieme, pretože sme boli uprostred pandémie a nechceli sme malé dieťa ešte viac zaťažovať.“ Aby sa zmenšila veľkosť nádoru, musela Leanne podstúpiť štyri cykly chemoterapie, potom operáciu a ďalšie štyri cykly.
"Myslím si, že pokiaľ ide o liečbu rakoviny, musíte posunúť svoje hranice, aby ste s tým mohli pokračovať. Vždy som vedela, že druhý cyklus chemoterapie bude zlý. Ten prvý ma skoro zabil a skoro som to vtedy vzdala,“ povedala. Lekári jej nechceli dávať falošnú nádej, pretože šanca, že sa rakovina rozšíri do lymfatických uzlín,bola veľmi vysoká. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, operácia bola úspešná a chorobu sa podarilo zastaviť. Nádor bol pritom od steny dutiny vzdialený len jeden milimeter.
Po operácii a chemoterapii sa Leanneina rodina a priatelia spojili, aby jej pomohli. „Môj manžel Brian si vzal voľno v práci a moja mama si vzala desať mesiacov pauzu. Naša dcéra bola po celý čas doma a škola aj pedagógovia so mnou spolupracovali, aby pomohli jej aj mne. Myslím si, že pandémia a obmedzenia trochu fungovali v môj prospech, pretože na mňa nikto nemohol preniesť choroboplodné zárodky,“ povedala vyliečená Leanne.
