Tieto si totiž pred 150 rokmi zamilovala ruská cárska rodina. Hit vo svete bohatých a mocných vymyslel ruský klenotník Carl Fabergé a dodnes sú jeho diela cenené na desiatky miliónov dolárov. Podarí sa niekomu objaviť posledné stratené kúsky?
Rodina Fabergé pochádzala z Francúzska, ako prezrádza aj ich pôvodné meno Favri. Ešte v 17. storočí však predkovia známych ruských zlatníkov svoju vlasť pre náboženské prenasledovanie opustili. Ich kroky viedli najprv do Nemecka a neskôr stále viac na východ, až sa usadili v Petrohrade. Pred 175 rokmi sa v tomto meste narodil aj Peter Carl Fabergé. Zatiaľ čo v západnej Európe sa už písal 30. máj, v Rusku mali ešte len osemnásteho.
Carlov otec Gustav štyri roky pred synovým narodením založil malú šperkársku firmu. Jeho prvorodený syn ju mal jedného dňa zdediť, samozrejme, až po riadnom štúdiu. Otec sa v synovi nesklamal, pretože usilovne študoval najprv doma a neskôr i v Nemecku, kde sa jeho otec usadil na dôchodku.
Majster zlatník
Carl sa nakoniec ako 26-ročný vrátil do Petrohradu, aby sa ďalej zdokonaľoval v šperkárskom a zlatníckom umení. V roku 1882 získal titul Majster zlatník a firmu začal viesť sám za pomoci mladšieho brata Agathona, ktorý bol šikovným dizajnérom.
Carlove kroky viedli aj do slávneho múzea Hermitage, kde skúmal a pomáhal opravovať vzácne objekty. Niektoré z nich dokonca napodobnil, ako napríklad zlatý skýtsky prívesok zo 4. storočia pred n. l., ktorým očaril cára Alexandra III. na Celoruskej výstave v Moskve. Cesta za slávou sa mohla začať, keďže dostal titul Zlatník na základe špeciálneho vymenovania cára.
V roku 1885 si cár Alexander III. objednal u Fabergého veľkonočné vajíčko ako dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu. Založil tak tradíciu, ktorá pretrvala až do zvrhnutia cárskej rodiny z trónu. Prvým kúskom bolo zlaté slepačie vajíčko ukrývajúce zlatý žĺtok, ktorý po otvorení odhalil malú zlatú sliepku, ktorá ukrývala cársku korunu a rubínové vajíčko. Hoci sa sliepka i minivajíčko v priebehu rokov stratili, vajce je dodnes v súkromnej zbierke.
Vajíčko s prekvapením
Čoskoro mal Carl za pomoci brata Agathona úplne voľnú ruku a cárska rodina čakala každý rok na „veľkonočné“ prekvapenie. Vznikla tak sada vyše päťdesiatich cárskych vajíčok, ktoré postupne dostávali cárovná Mária Fjodorovna a po nej aj manželka cára Mikuláša II. Alexandra. Štyridsaťtri z nich sa zachovalo dodnes.
Keďže sa dielňa rodiny Fabergé tešila priazni cárskeho dvora, stala sa medzi bohatými Rusmi okamžite obrovským hitom a postupne jej výtvory začali zbierať aj na iných kráľovských dvoroch. Práve pre britských panovníkov vytvoril Fabergé cez 250 predmetov, napríklad miniatúry ich domácich miláčikov zo vzácnych kameňov.
