Na akej úrovni v porovnaní s inými štátmi bol v minulých časoch náš mliekarenský priemysel?
Do ústavu som nastúpil v roku 1966 a skončil som až po odchode do dôchodku. Začínal som ako obyčajný technik, posledné roky som pôsobil ako generálny riaditeľ. Mal som šťastie a možnosť ešte za socializmu navštíviť formou stáží a služobných ciest mnohé krajiny západnej Európy.
Bola to pre mňa obrovská škola, bol tam iný prístup, kvalita, poriadky. Ale spolupracovalo sa najmä v rámci RVHP s Poliakmi, Maďarmi, bývalým Sovietskym zväzom. No Západ bol už vtedy lepší – o dva kroky pred nami, čo sa týka hlavne techniky. My sme v čase socializmu neboli zaostalí, čo sa týka teoretických vecí, ale skôr v praktickom vybavení.
Dnes u nás lúky a pasienky zívajú prázdnotou. Kam sa podeli všetky kravy, kozy, ovce, ktoré spásali burinu?
Na území Slovenska sme mali v minulosti takmer dva milióny oviec. Dnes máme oviec len niečo vyše dvestotisíc. Ak by sme rozšírili počty oviec a kôz, tak tento problém by zase nebol. Ak by sme tisíce hektárov lúk zarastajúcich burinou využili na obnovu pasienkov, ľudia by mali prácu.
Nemuseli by sme mlieko dovážať zo zahraničia. Je zarážajúce, že naše slovenské syrárske špeciality sa vyrábajú z dovážaného mlieka – z Holandska, Dánska, Sicílie, Francúzska, Rumunska.
Prečo je to tak?
Spýtam sa protiotázkou: Tam sa to oplatí a tu sa to neoplatí? V týchto štátoch je živočíšna výroba oveľa viac dotovaná, ako je to u nás. Pretože ďaleko rozumnejšie je pomáhať a dotovať tých, čo niečo robia, ako dotovať tých, čo nič nerobia. Nie je spravodlivé, ak od tých, ktorí niečo robia, pýtame len dane a neustále sú pod hrozbou aj nezmyselných sankcií.
