Stretli ste sa s prípadom, že by mliečny výrobok niekomu zachránil zdravie, prípadne i život?
Poradil som raz jednej rodine, ktorá mala alergické dieťa na mlieko, aby sa orientovali na kozie mlieko a viem, že im to pomohlo. Bol to malý chlapec, ktorý keď začal konzumovať tieto mliečne výrobky z kozieho mlieka, tak sa z alergie dostal. Je všeobecne známe, že kozie mlieko je ľahšie stráviteľné, dokonca ho môžu piť i dojčatá. Sladké mlieka sú pre deti.
Dospelí ľudia by už však nemali konzumovať sladké mlieka. Sú ťažko stráviteľné a spôsobujú ťažobu, vzniká zbytočná antipatia. Pre dospelých, starších, chorých či alergikov treba fermentované, kyslé výrobky. Pretože sú oveľa stráviteľnejšie. Bielkovina je už rozštiepená na rozpustnejšie aminokyseliny. Starší ľudia majú problémy so zažívaním a kyslé mlieko, jogurty, tvrdé syry im vypumpujú celý črevný trakt a je po problémoch.
Chránia mliečne výrobky napríklad aj pred covidom?
Nie som síce lekár, ale z toho, čo viem, veľmi to dávajú do súvisu odborníci z Južnej Kórey. Tvrdia, že treba jesť kyslomliečne výrobky, a vtedy je človek chránený pred infekciou COVID-19. Ja si myslím, že na tom je dosť pravdy, pretože to dokazovali aj štatistikou - tí, ktorí ich konzumovali, boli na tom pri pandémii lepšie, sú odolnejší.
Odporúčam denne vypiť aspoň dva deci kyslého mlieka, jogurtu, alebo dobrého tvarohu či syra. Odporúčam si zakúpené syry nechať pár dní dozrieť – nie v chladničke, ale v komore, či v kuchyni, keď dostanú lepšiu, vyzretú chuť. Syry by sa nemali totiž jesť iba od hladu, ale aj pre pôžitok.
Sme sebestačná krajina, čo sa týka mlieka?
Žiaľ, za posledných 30 rokov Slovensko stratilo sebestačnosť vo výrobe mliečnych výrobkov. Sme už odkázaní na dovoz. Je to spôsobené nižšou podporou poľnohospodárstva, ako je tomu v zahraničí. Veľkou chybou bolo, že sme po nežnej revolúcii zanedbali poľnohospodárstvo a že sa rozpadli družstvá.
Ale teraz sa to ukázalo, práve pri nákaze koronavírusom, že ak by sa uzatvorili hranice, v priebehu troch mesiacov by Slovensko malo problémy so zabezpečením základných potravín. Teraz si uvedomujú aj vyspelé krajiny, že sa nesmú spoliehať iba na dovoz, ale na čo najväčšiu potravinovú sebestačnosť. Žiadna automobilka tu nebude naveky. Lenže my, žiaľ, sa iba veľmi málo venujeme celkovej problematike poľnohospodárstva a potravinárstva.
Už školstvo by malo vyvíjať väčší tlak na výchovu poľnohospodárskych kádrov, aby sme získali mladých ľudí so vzťahom k prírode, aby sme neboli odkázaní na dovoz zemiakov, alebo aj jabĺk, pritom tie naše sa nám tu povaľujú pod stromami. S mliekom to zatiaľ nevyzerá dobre, ale pevne verím, že sa umúdrime a zvládneme rozvoj mliekarstva na porovnateľnú úroveň s vyspelými krajinami.
Slovensko má predsa nevyužité prírodné zdroje, krásnu prírodu a veľa šikovných ľudí. Som presvedčený, že máme na to, aby sme boli v budúcnosti čo najviac sebestační.
