Práca baču však nie je vôbec jednoduchá. Na pastviny v horách museli ovečky neraz na začiatku sezóny vyniesť na chrbtoch a na konci zasa zniesť. Tým sa však starostlivosť o ovce nekončí. Na stádo treba dávať pozor nonstop, no napriek tomu si túto náročnú robotu na salaši nad Veľkým Slavkovom (okr. Poprad) vybral aj Rastislav Kušnirák (47), ktorý prezradil tajomstvo výroby obľúbenej májovej bryndze.
Na salaši chovajú 230 oviec a pásť tam začali pred 7 rokmi. Slovenskú tradíciu tam prinavrátil Rastislav Kušnirák. „Je to drina. Bez lásky k tejto práci by ste tu nevydržali. Dnes už ani nezoženiete pastiera, ktorý by to vedel a chcel robiť. Našťastie popularita a obľuba ovčieho syra, bryndze a výrobkov z ovčieho mlieka narastá. Ľudia vykúpia všetok syr a bryndzu. Jedna ovca dáva z dojenia asi pol litra mlieka. Dojíme dvakrát denne. O piatej ráno a piatej popoludní. Trvá nám to asi dve hodiny,“ odhalil detaily vzniku týchto pochúťok.
Nad otázkou, prečo je májová bryndza najlepšia, sa usmial a povedal: „Lebo tak sa to traduje. Koncom apríla vyšli ovce znovu na pašu a začal sa robiť syr a bryndza, ktorá od októbra nebola. Tak ľuďom po takom dlhom čase veľmi chutila. Na druhej strane je pravda, že lúky sú v tom čase plné kvetov a čerstvej šťavnatej trávy, čo ovciam veľmi chutí a dobre trávia.“ Baču Rasťa doplnil pastier Jozef (74), ktorý mu chodí pomáhať.
„V máji kvitne púpava a ovce ju milujú. Žerú ju tak, že majú až žlté pysky. No a tá dáva mlieku jedinečnú chuť. Žlté púpavové lúky dokážu úplne vyčistiť. Bohužiaľ, dnes je už len zopár salašov. Tu vedľa v Novej Lesnej, vo Važci, Hybe a Liptovskej Tepličke. Niekedy mala každá dedina salaš, ba aj dva,“ uzavrel pastier, ktorý musí ráno po dojení vyjsť s ovcami na pašu či je slnko, alebo fúka studený vietor, spolu s verným 9-ročným psíkom.
O pastviny sa tvrdo bojovalo
Pastierstvo oviec a spracovanie ovčieho mlieka priniesli na Slovensko ešte počas valašskej kolonizácie z juhu začiatkom 14. storočia. Veľkým vyklčovaním tatranských lesov vznikli rozsiahle pastviny. Páslo sa až do výšky 1 800 metrov nad morom. Salaš mal aj šesťsto oviec.
Ovce tam niekedy museli vyniesť na chrbtoch. O pastviny sa však neraz tvrdo bojovalo. Najznámejšia a najkrvavejšia bitka pastierov bola v Belanských Tatrách v Západných Meďodoloch koncom 16. storočia. Úpadok pastierstva nastal v 90. rokoch minulého storočia. Až posledné roky priniesli opätovný pomalý rozvoj.
