Potreba takéhoto ustanovenia vyvstala v súvislosti so škandálom, ktorý sa týkal laického zakladateľa peruánskej konzervatívnej skupiny Sodalitium Christianae Vitae - konzervatívneho hnutia, ktoré má 20.000 členov a spoločenstvá v celej Južnej Amerike a USA.
Nezávislým vyšetrovaním v tejto skupine sa dospelo k záveru, že jej zakladateľ, Luis Fernando Figari, trpel narcistickou poruchou osobnosti a posadnutosťou sexom, pričom sledoval, ako jeho podriadení znášajú bolesť a poníženie.
Vatikán roky váhal, ako ho sankcionovať, nakoniec sa rozhodol vysťahovať ho z Peru a izolovať ho od komunity.
Figari pritom v katolíckej cirkvi zastával významné postavenie: pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za konzultora (poradcu) Pápežskej rady pre laikov a emeritný pápež Benedikt XVI. ho v roku 2005 poveril funkciou audítora biskupskej synody.
Filippo Iannone, predseda vatikánskeho výboru, ktorý dohliadal na projekt právnej reformy, podľa agentúry Reuters vyjadril názor, že v kánonickom práve vládla "atmosféra nadmernej voľnosti pri interpretácii trestného práva", takže milosrdenstvo občas prevážilo nad spravodlivosťou.
V novej apoštolskej konštitúcii, ktorou sa reformuje VI. kniha Kódexu kánonického práva, pápež biskupom pripomína ich zodpovednosť za doslovné dodržiavanie tohto zákona a nabáda ich: "Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne (1 Pt 5,2).
V konštitúcii datovanej 23. májom, keď sa v katolíckej cirkvi slávili Turíce, pápež píše, že nové znenie VI. knihy Kódexu kánonického práva "zavádza rôzne zmeny v platnom práve a sankcionuje niektoré nové skutkové podstaty trestných činov", napríklad v hospodárskej, resp. ekonomicko–finančnej oblasti.
Prináša aj zdokonalenia "z odborného hľadiska, najmä pokiaľ ide o základné aspekty trestného práva, ako je právo na obhajobu, premlčanie trestného činu, či presnejšie stanovenie trestov".
Zmeny v kánonickom práve ponúkajú aj "objektívne parametre na určovanie najvhodnejšieho trestu, ktorý má byť v konkrétnom prípade uplatnený" a obmedzujú príslušnému úradu voľnosť pri jeho rozhodovaní.
Pápež vo svojej konštitúcii uvádza, že "mnoho škôd v minulosti spôsobilo nedostatočné vnímanie vzťahu medzi prejavovaním lásky a použitím trestu, ak ho okolnosti a spravodlivosť vyžadujú". Takýto spôsob myslenia podľa pápeža sťažoval nápravu a "v mnohých prípadoch vyvolal medzi veriacimi pohoršenie a zmätok".
František upozorňuje, že ak teda "pastier v oprávnených situáciách nesiahne k trestnému systému, touto svojou nedbalosťou dokazuje, že svoju úlohu neplní správne a verne".
Pápež zdôraznil, že v skutočnosti "láska vyžaduje, aby sa (duchovní) pastieri dovolávali trestného systému tak často, ako je to nutné, s ohľadom na trojicu cieľov, keď je to v cirkevnom spoločenstve nevyhnutné: vzhľadom na nároky spravodlivosti, nápravu páchateľa a nápravu pohoršenia".
