O svojich boliestkach sa napokon rozhodla herečka porozprávať a ako priznala, nebolo to pre ňu vždy jednoduché. Predstava, že niekto vedel o každom jej kroku, ju desí dodnes. Neznámy človek ju mal v merku. Vedel o jej krokoch a dokonca rozposielal maily jej nadriadeným a blízkym. „Bolo to neúnosné, e-maily chodili do divadla aj môjmu učiteľovi jogy. V istom momente som sa zľakla, pretože v niektorých správach bolo presne opísané, čo som v istý moment robila. Najhoršie bolo, že to vždy boli iné e-mailové adresy, takže sa to aj ťažko hľadalo, kto by za tým mohol byť,“ opísala chvíle hrôzy Kovalčíková.
Život jej znepríjemňoval približne pol roka, po ktorom prišiel zlom a on s tým prestal. Jana za to vďačí kolegovi, ktorý na tento problém začal poukazovať. „Začal to zverejňovať na sociálnej sieti a ten človek sa asi tak zľakol a prestal,“ dodala.
Podľa Kovalčíkovej môže kyberšikana vplývať na človeka ešte horšie ako klasické šikanovanie, pretože sa ten človek môže skrývať za množstvo identít. Každopádne, treba byť otvorený a nebáť sa o tom rozprávať. „Nie je to príjemné a myslím si, že o týchto veciach treba hovoriť, lebo je to stále takpovediac nový fenomén,“ apeluje na ľudí.