Viedenský primátor Michael Ludwig na svojom konte na sociálnej sieti Twitter napísal, že "celá Viedeň smúti za doyenkou rakúskej literatúry a čestnou občiankou Friederike Mayröckerovou". Táto rodená Viedenčanka, ktorá sa narodila v decembri roku 1924, začala písať krátke a dojímavé texty vo veku 15 rokov. Neskôr sa vzdala štúdia nemčiny, aby sa postarala o svoju rodinu. V roku 1946 sa stala učiteľkou angličtiny na viedenských stredných školách. Učiteľstvo bolo však pre ňu povolaním, o ktorom neskôr povedala, že ho nikdy nechcela vykonávať. Od roku 1969 sa venovala len písaniu.
Stala sa jednou z najviac oceňovaných autoriek v Rakúsku. Vo svojich verejných vystúpeniach sa vyznávala zo svojej lásky k jazyku. Hovorievala, že "potrebuje knihy, potrebuje ticho", pričom však priznávala, že rozpráva len nerada: "To, čo musím povedať, napíšem." Počas svojej bohatej kariéry napísala Mayröckerová okrem desiatok kníh poézie aj veľa prozaických kníh - vrátane detských -, taktiež viacero experimentálnych textov a niekoľko rozhlasových hier, z ktorých štyri napísala spoločne so svojím druhom, básnikom a spisovateľom Ernstom Jandlom.
Už od svojej prvej knihy Larifari (1956) sa Friederike Mayröckerová vyčleňovala krásou a silou svojho jazyka, ďaleko presahujúcimi hranice tradičných kánonov. Jej mnohostranné dielo, ktoré verejnosť v mnohých ohľadoch nedoceňovala, získalo mnoho literárnych vyznamenaní, vrátane prestížnej ceny Georga Büchnera z roku 2001. Bola aj nositeľkou slovenskej Ceny Jána Smreka (2006). Desaťročia žila s rakúskym spisovateľom Ernstom Jandlom, s ktorým mali blízko k "viedenskej skupine" - literárnemu kruhu ponorenému do dadaizmu a surrealizmu. Jablova smrť v roku 2000 Mayröckerovú veľmi poznačila - venovala mu svoje dielo Rekviem. Mayröckerovej básne prekladali do slovenčiny Mila Haugová a Milan Richter.
