Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) v máji bolo ubudlo ďalších 1180 kilometrov štvorcových pralesa, čo je v porovnaní s májom 2020 nárast o 41 percent, informovala v piatok agentúra AFP. Z bilancie ťažby tiež vyplýva, že máj bol tretím mesiacom po sebe, v ktorom bol dosiahnutý takýto rekord, čo vyvoláva vážne otázky o záväzkoch brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, že bude chrániť dažďový prales.
Mimovládna organizácia Observatorio de Clima, ktorá je začne kritická k postupom vlády v oblasti ochrany životného prostredia, označila najnovšie informácie o stave odlesňovania amazonského pralesa v Brazílii za veľmi znepokojujúce. Vysvetlila tiež, že máj je začiatkom obdobia sucha, keď sa vo veľkej časti amazonského regiónu devastácia ešte viac zintenzívni.
Od svojho nástupu k moci v roku 2019 Bolsonaro propagoval komercializáciu Amazónie a jej otvorenie pre ťažbu dreva a poľnohospodárstvo. Mimovládne organizácie, ktoré sa snažia dažďový prales chrániť, zvykne Bolsonaro označovať za "rakovinu".
Ochrancovia životného prostredia však napriek tomu aj naďalej obviňujú Bolsonarovu vládu z neodbornosti a dokonca zo sabotovania opatrení na ochranu životného prostredia. Terčom kritiky je najmä minister životného prostredia Ricard Salles, ktorý podľa aktivistov "prakticky ukončil" činnosť agentúry na ochranu životného prostredia Ibama. Salles a ďalší vysoko postavení úradníci na jeho ministerstve sú tiež podozriví, že uľahčili nelegálny vývoz dreva z Amazónie do Európy a USA.
