Pre TASR to uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák (OĽANO). Zákon by mal obsahovať aj úpravu obžaloby vo verejnom záujme v situáciách, keď je prokuratúra nečinná a štátu vznikla škoda najmä v dôsledku korupcie alebo klientelizmu. Návrh upravujúci hmotnú zodpovednosť už podal do parlamentu nezaradený poslanec Miroslav Kollár. Poslanci by mali o návrhu rokovať na najbližšej schôdzi, ktorá by mala začať 15. júna.
Verejný funkcionár, ktorý rozhoduje sám alebo spoločne s inými o nakladaní s majetkom a finančnými prostriedkami štátu, mesta, obce alebo kraja a spôsobí týmto rozhodnutím uvedeným subjektom škodu, musí podľa pripravovanej legislatívy niesť za to hmotnú zodpovednosť bez ohľadu na to, či ju spôsobil úmyselne alebo z vedomej nedbanlivosti. "Vymáhať škodu bude povinnosťou prokuratúry potom, ako si overí, či verejný funkcionár nebol na vlastné náklady poistený za zodpovednosť za škodu pri výkone svojej funkcie," uviedol Vetrák s tým, že v takom prípade by škoda bola hradená z jeho poistky. Vyvodeniu hmotnej zodpovednosti by však vždy malo predchádzať konštatovanie príslušného orgánu kontroly, dohľadu alebo dozoru.
"Otáznou ešte zostáva výška náhrady škody, t. j. či v plnej výške alebo systémom sankcií odvíjajúcich sa od výšky spôsobenej škody a tiež to, či má niesť hmotnú zodpovednosť výlučne funkcionár, ktorý vydal rozhodnutie, alebo aj úradníci, ktorí mu pripravovali podklady na vydanie rozhodnutia," ozrejmil poslanec.
Prípravu zákona avizoval ešte začiatkom mája poslanec Lukáš Kyselica (OĽANO). V uplynulom týždni povedal, že zákon je už pripravený. "Vždy sa na zákon pozerám, ako sa bude dať aj obchádzať. Vždy, keď nájdeme na ňom muchy, ako by sa mohol obchádzať, radšej ho ani nepredložím," ozrejmil. Pokiaľ by mal byť zákon nefunkčný, nechce ho predkladať.
Kollár podal do NR SR návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zakotvuje v ňom základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Zaviesť by chcel zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom by bolo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejným majetkom by konal generálny prokurátor.
Kollár tvrdí, že v súčasnosti podľa zákona nesmú štatutári v súkromných obchodných spoločnostiach pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy. To by malo podľa neho platiť aj pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi.
