Dušman bol ukrajinským židovským vojakom v Červenej armáde. Je priam zázrakom, že prežil všetky útrapy. Jeho otec bol vojenským lekárom a generálom. Stalin ho v roku 1938 počas čistiek poslal do gulagu, kde o 10 rokov neskôr zomrel. Davida po napadnutí ZSSR vycvičili ako vodiča tanku a bojoval pri Stalingrade a pri Kursku. Jeho najslávnejší okamih prišiel 27. januára 1945.
„Prišli sme k plotu a videli sme tých zúbožených ľudí, tak sme prerazili plot našimi tankmi. Dali sme tým ľuďom všetky konzervy s jedlom a pokračovali sme ďalej bojovať proti fašistom. Len tam tak stáli vo väzenských uniformách, život mali len v očiach, uzučkých očiach. Bolo to hrozné,“ spomínal. V tom čase mal 21 rokov a vôbec nevedel, aký mal tábor v Osvienčime účel.
O tom, že tam nacisti vraždili ľudí, sa dozvedel až neskôr. Na začiatku bojového nasadenia mala Dušmanova divízia 12 000 vojakov. Konca vojny sa dožilo len 69 z nich. Aj on sám mal namále – trikrát ho vážne zranili, no zakaždým sa vyliečil. Po vojne začal úspešnú športovú kariéru a 30 rokov ako tréner viedol sovietsky ženský šermiarsky tím.
Na olympiáde v Mníchove v roku 1972 bol očitým svedkom teroristického útoku na izraelských športovcov. Po rozpade ZSSR sa s manželkou odsťahovali najprv do Rakúska a potom do Mníchova. Ešte pred štyrmi rokmi denne chodil do šermiarskeho klubu a dával lekcie.
Tank T-34
- najpočetnejší tank druhej svetovej vojny
- do konca vojny ich vyrobili 53 000
- po vojne vzniklo ďalších 31 000 kusov
- prvé verzie mali 76 mm kanón, neskôr mal kanón kalibru 85 mm
