Slovensko, Česko a Francúzsko si tento rok pripomínajú 100. výročie nadviazania diplomatických stykov na úrovni vyslancov.
Osuský odovzdal poverovacie listiny vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi Alexandrovi Millerandovi v januári 1921, čím boli formálne nadviazané diplomatické vzťahy medzi Československom ako novovzniknutým štátom a Francúzskom, pripomína MZVEZ SR.
V správe o tomto akte v Elyzejskom paláci vyslanec Osuský vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Edvardovi Benešovi podľa MZVEZ SR napísal, že "Československá republika je pevne rozhodnutá pokračovať ďalej v spolupráci s francúzskym národom na vydobytí mieru, slobody a práva, jedinom to vydobytí, ktoré je hodné jej ducha a jej dejín".
"Tieto tri morálne imperatívy – mier, sloboda a právo –, ktoré v tom čase 32-ročného, teda na dobovú diplomaciu skutočne mladého vyslanca, sprevádzali na osobnej úrovni po zvyšok jeho života, považujem za viac ako aktuálne aj dnes," vyhlásil v stredu minister Korčok.
Štefan Osuský zotrval na poste vyslanca ČSR v Paríži do júna 1940. Zohral dôležitú úlohu v mnohých ťažkých politických udalostiach ako napríklad vyjednávanie o hraniciach Československa, píše MZVEZ SR.
V roku 1920 bol jedným zo signatárov Trianonskej mierovej zmluvy. V marci 1939 odmietol ako veľvyslanec v Paríži vydať veľvyslanectvo okupujúcej moci.
"Vnútri československého demokratického exilu Osuský reprezentoval to najlepšie zo Slovenska, teda tie kvality, vďaka ktorým sa môžu Slováci presadiť aj dnes: húževnatosť, charakter, intelekt, rozhľad a realizmus," povedal Korčok.
Výstava V Paríži pozostáva z desiatich panelov, ktorých obsahom sú fotografie a dobové materiály so stručným popisom. Po predstavení v pôvodných priestoroch bude trvalo umiestnená v Sále (Štefana) Osuského na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Paríži.
