Susie zistila, že trpí výpadkami pamäte a zabúda na každodenné veci, ale zo začiatku tomu nepripisovala veľkú váhu. Keď však išla na stretnutie s priateľom, znepokojene si uvedomila, že si nemôže spomenúť na svoju jazdu tam ani na to, kde zaparkovala svoje auto. Nádor jej diagnostikovali v apríli 2018 po tom, ako začala trpieť stratou pamäti, uvádza BirminghamLive.
„Mala som sa stretnúť so susedom na káve a meškala som asi hodinu, pretože som si nemohla spomenúť na cestu do kaviarne, kam sme chodili takmer každý deň,“ povedala Susie, ktorej rodina žije v Birminghame. "Môj sused povedal, že sa správam zvláštne, ja som nepamätala ani len to, kde som minulý týždeň zaparkovala svoje auto. Donútil ma teda ísť do nemocnice, kde mi urobili vyšetrenie mozgu."
Keď jej lekári oznámil, čo našli, bola šokovaná a zlomilo ju to. Povedali jej totiž, že nemá viac ako pár týždňov života a že sa má skontaktovať s blízkymi a rozlúčiť sa. „Všetci sa už zmierili s tým, že je so mnou koniec, ale ja a môj syn sme tomu odmietali uveriť a vzdať sa,“ povedala Susie o svojom synovi Willovi. Tvrdí, že ona mala od začiatku silný pocit, že prežije, aj keď jej nik neveril. Lekári, rodina aj priatelia, všetci mali pochybnosti, pretože jej stav sa rýchlo zhoršoval. Keď bola hospitalizovaná, dokonca sa stalo, že na chvíľku zomrela, no pohotovým lekárom sa podarilo zresuscitovať ju a priviesť späť k životu.
„Odvtedy som cítila, že sa niečo zmenilo. Uvedomila som si, že všetky veci, o ktoré sa v živote obávame, v skutočnosti nie sú dôležité. Všetky bariéry a prekážky sa rozplynuli,“ povedala Susie a dodala, že odvtedy sa už ničoho nebojí a je to veľmi oslobodzujúci pocit.
„Bolo mi povedané, že mi zostáva len šesť týždňov života, pre mňa život určujúci čas,“ uviedla. „Veľa som sa naučila. Neverila som, že zomriem, ale nezľakla som sa smrti, nebolo to pre mňa nič strašidelné.“ Počas zotavovania, Susie začala písať knihu o liečivých silách tvorivosti. Je veľmi duchovne založená a v živote sa naučila ťažké situácie riešiť s odvahou a kreativitou.
„Keď som mala 17 rokov, pracovala som na arteterapeutickom oddelení v nemocnici. Niektorí z pacientov mali problémy s duševným zdravím a pomocou umenia skutočne prerazili a prejavili sa spôsobmi, ktoré predtým nedokázali,“ vysvetlila.
