TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Českým vedcom sa podarilo vyvinúť rúška a respirátory z materiálu, ktorý sa v prírode rýchlo rozloží. Experti z Liberca sa pri ich výrobe inšpirovali z oblasti medicíny, kde sa materiály na báze biodegradácie bežne používajú napríklad pri výrobe chirurgických nití. Tieto ochranné pomôcky vyrábajú pomocou kyseliny mliečnej, vďaka čomu ich je možné kompostovať.
Darilo sa však aj českým molekulárnym genetikom, ktorí objavili doposiaľ neznámu bielkovinu a popísali jej úlohu pri bunkovom delení. Tieto poznatky by v budúcnosti mohli byť využité pri kontrole bunkového delenia v rámci protinádorovej liečby.
Veľký úspech zaznamenali aj archeológovia, ktorým sa podarilo "sprostredkovať" po 1000 rokoch v dánskom Národnom múzeu (Nationalmuseet) stretnutie dvojice vikinských bojovníkov z rovnakej rodiny. Pomohla im k tomu analýza DNA, ktorá osvetľuje pohyb Vikingov po Európe. Jeden z uvedených mužov zomrel ako dvadsiatnik v Anglicku v 11. storočí na zranenia hlavy. Pochovali ho v hromadnom hrobe v Oxforde. Ďalší zomrel v Dánsku ako päťdesiatnik; jeho kostra nesie známky zranení utŕžených počas bojov.
Naopak, v permafroste na Sibíri vedci našli mikroskopický mnohobunkový organizmus, ktorý sa im rozmrazením podarilo po 24.000 rokoch prebrať k životu. Išlo o mikroskopické živočíchy z triedy Bdelloidea (bdeloidky), ktoré žijú prevažne v sladkých vodách. Po rozmrazení boli schopné nepohlavného rozmnožovania.
O unikátnom objave informovali tento týždeň aj austrálsky vedci. Tí zistili, že obrovský dinosaurus patriaci do skupiny titanosaurov, ktorého skamenené pozostatky objavili v roku 2016, je novým živočíšnym druhom. Podľa paleontológov patrí k najväčším dinosaurom, aké kedy žili na Zemi.
"Priekopnícky" pokus s komármi vykonali bádatelia v indonézskom meste Yogyakarta, v rámci ktorého sa im podarilo znížiť počet prípadov horúčky dengue o 77 percent. Vedci použili komáre infikované baktériou wolbachie, ktoré sú podľa nich "prirodzene zázračné". Wolbachia hostiteľovi neublíži, usídli sa však v tých istých častiach tela komára, do ktorých sa potrebuje dostať vírus horúčky dengue. Baktérie bojujú o zdroje a výrazne sťažujú delenie vírusu horúčky dengue, preto je menej pravdepodobné, že komár po ďalšom uhryznutí spôsobí infekciu. Technika bola taká úspešná, že komáre vypustili do celej Yogyakarty a projekt sa rozširuje aj do okolitých oblastí s cieľom vykoreniť horúčku dengue v regióne. Dengue je všeobecne známa aj ako "zlomeninová horúčka", pretože spôsobuje silnú bolesť svalov a kostí. Závažnejšie epidémie môžu spôsobiť preťaženie nemocníc.
Vo významných objavoch nezaostával tento týždeň ani výskum vesmíru. Americká kozmická sonda Juno vykonala v pondelok najbližší prelet popri najväčšom mesiaci planéty Jupiter za posledných vyše 20 rokov. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil v utorok prvé dve snímky mesiaca Ganymedes, ktoré sa sonde podarilo počas tohto preletu zhotoviť.
Do vesmíru pocestuje aj najbohatší muž sveta Jeff Bezos. V pondelok totiž oznámil, že bude súčasťou prvého vesmírneho letu s ľudskou posádkou spoločnosti Blue Origin, ktorej je vlastníkom. Tretie miesto na palube kozmickej lode s názvom New Shepard ponúka spoločnosť v dražbe, do ktorej sa doteraz zapojilo takmer 6000 uchádzačov zo 143 krajín. Najvyššia ponúkaná suma je zatiaľ 4,8 milióna dolárov. Dražba sa končí v sobotu.