Ľudia sa obávajú, že vakcína môže mať neblahé účinky až po niekoľkých rokoch. Čo si o tom myslíte?
Nepoznám vakcínu – a sám mám v sebe asi 15 druhov – ktorá by mala tzv. neskoré následky. Sú prípady dlhotrvajúcich následkov po akútnej príhode, ale tých je jeden na desať miliónov.
Ak sa už raz organizmus stretol s koronavírusom, je nutné očkovanie?
Aspoň jedna dávka.
Je pravda, že aj keď človek nemá protilátky po prekonaní covidu, bunková pamäť organizmu zareaguje?
Vo väčšine prípadov do mesiaca áno.
Čo by malo presvedčiť tých, ktorí ešte s očkovaním váhajú?
Trpezlivá argumentácia odborníkov a systém výhod zo strany verejnosti či štátu, vrátane cestovania, dovoleniek, vstupeniek na futbal, do divadla, kostola...
Spustilo sa očkovanie vakcínou Sputnik, no tú EMA neodporúča. Je to podľa vás odôvodnené? Dôverujete tejto vakcíne vy osobne?
Keďže je vakcína na zozname WHO (mnohí ju tam nevidia, lebo hľadajú Sputnik, ale je tam výrobca, t. j. v zozname je Gamaleya Institute), tak osobne nemám problém. Zoznam WHO je pre mňa záväzný, lebo medicína nemá hranice, teda nemôže slúžiť len Spojeným štátom či Európskej únii, ale celému svetu. A ten prezentuje WHO so sídlom v Ženeve a združuje vyše 150 štátov.
Využije Slovensko v rámci očkovania aj čínsku vakcínu od spoločnosti Sinovac Biotech? Aké sú podľa vás čínske vakcíny?
Ani s tým by som nemal problém. Opakovane som prednášal v Číne, Hongkongu, Taiwane, Macau, Singapure a ďalších mestách so silným vplyvom čínskeho farmapriemyslu. Väčšina čínskych špičkových vedcov z týchto krajín sú absolventi najlepších amerických a britských univerzít, ktoré majú svoje campusy (školské areály) v juhovýchodnej Ázii. Posledných päť Nobelových cien za medicínu v rokoch 2014 - 2018 sú z oblasti západného Pacifiku, čo je od Tokia cez Šanghaj, Hongkong, Singapur až po Sydney.
Aké je percento možnosti, že očkovaní dostanú covid? Lebo každá vakcína má inú percentuálnu ochranu.
Súčasné mutácie sú citlivé na všetky vakcíny v zozname WHO na 70 až 95 percent. Problém je s novšími mutantmi, najmä juhoafrickou, brazílskou a tzv. indickou. Nerád ich nazývam podľa krajiny prvého výskytu, ale čísla ako napr. B1.1.7 (britský variant) nemusia čitateľom veľa povedať. Nové mutácie majú zníženú alebo neznámu citlivosť voči vakcínam, čiže tu by som uplatnil skôr prevenciu inou formou, ako je očkovanie. Napríklad štátnu karanténu, zákaz letov atď. Farmaceutický priemysel má síce v zálohe ďalších 17 vakcín vo fáze 1-2, ale nemusí to trvať donekonečna.
