Minulý rok sa na Slovensku podarilo zachrániť až 181 ľudí vďaka darcovstvu a transplantácii orgánov. Podľa Róberta je preto nesmierne dôležité o tomto odvetví medicíny informovať pravdivo. Mnohí ľudia totiž vnímajú transplantácie negatívne. Mladý kňaz sa o svojich skúsenostiach s nimi ochotne podelil s Novým Časom.
Róbert Holečka od narodenia trpí chronickým zlyhaním obličiek. „Ako malému mi prestala fungovať oblička a pri tomto ochorení je predpoklad zlyhania aj druhej. Došlo k tomu, keď som mal 18 rokov. Vtedy som podstúpil aj prvú transplantáciu,“ vraví katolícky kňaz Róbert Holečka. Darcom bol jeho otec, ktorý neváhal ani minútu, milovanému dieťaťu chcel zachrániť život. Žiaľ, táto transplantácia sa nevydarila a tak musel tráviť dlhé hodiny na dialýze, ktorá ho držala pri živote.
„Pri zlyhaní obličiek ide najmä o zlyhanie očisťovania tela, teda tých funkcií, ktoré obličky zastávajú. Preto takýto pacient chodí pravidelne na dialýzu, čo je pomerne náročné aj pre fyzické i psychické zdravie,“ vysvetlil. Dodal, že to zaberá veľa času, ale iné riešenie nebolo. „Dialýzu musíte absolvovať trikrát do týždňa, pacient je napojený na prístroje približne štyri až päť hodín. Nahrádza ju transplantácia. Ak je pacient vhodný a má o ňu záujem, tak ho zaradia na čakaciu listinu,“ doplnil Róbert.
Necíti sa obmedzený
Neskôr podstúpil ďalšie dve transplantácie. „Dostal som pri nich orgán od darcov, ktorí zomreli,“ prezradil kňaz s vďakou, ale aj so zármutkom nad stratenými životmi, ktoré ho zachránili. Ďalšia operácia sa, našťastie, podarila a tak Róbert šťastne žije s novou ľadvinou šiesty rok. Vysvetľuje, že ani v tomto prípade sa nedá hovoriť o vyliečení, ale o skvalitnení života, ktorý by bol plný obmedzení. Aj keď sám hovorí, že si musí dávať pozor, obmedzovaný sa necíti. Veľmi rád jazdí na bicykli, lyžuje, alebo hrá futbal.
„Tak ako každý pacient, aj ja musím absolvovať vyšetrenia, kontroly, aj užívať lieky, ale nedá sa to porovnať s hemodialýzou,“ vysvetľuje mladý muž. Ako kňaz aj ako pacient sa stretával s rôznymi názormi na transplantácie a nie všetky boli kladné. Podľa neho išlo o morálne, etické či náboženské dôvody, pre ktoré ich ľudia vnímajú negatívne.
Často je to následok informácií, ktoré počuli, napr. o téme zahraničných obchodov s orgánmi a podobne. „K tejto téme mal veľmi pekné vyhlásenie Ján Pavol II., aby sme si nebrali svoje orgány do neba, tu na zemi ich potrebujú ľudia viac,“ uzavrel sluha Boží, ktorý vďaka transplantácii tohto roku oslávi 28. narodeniny s úsmevom na perách.
