Namiesto drahých kytíc z dovozu však začala viazať kytice z domácich a poľných kvetov. Dokonca si tento rok splnila sen o kvetinovej farme. Mladej mamičke na materskej pritom pomáha manžel aj synček. Ivana (32) vyštudovala Strednú školu záhradnícku v Piešťanoch, pokračovala na Záhradníckej fakulte Mendelejevovej univerzity v Brne, takže, ako tvrdí, je záhradníčka telom i dušou.
Namiesto dovezených však jej kytice tvoria domáce kvety ako z rozprávky. „Pestujem len sezónne kvety, ktoré rastú a kvitnú v dané obdobie. Napríklad na jar tulipány, narcisy, neskôr iskerníky. Z letných druhov napríklad cínie, slnečnice, astry, na jeseň zase dálie, chryzantémy, okrasné kapusty, v zime využívam to, čo poskytne príroda sama – čečinu, vetvičky stromov, šípky... Veľmi rada používam aj lúčne kvety a trávy,“ vysvetľuje.
Pomáha celá rodina
Svoje kytice viaže z voňavých kúskov, lokálne pestovaných na farmičke v Mojmírovciach, bez použitia chémie. A darí sa jej, hoci začala pred pár mesiacmi, v najťažších časoch pandémie. „Sen o kvetinovej farme sme si začali plniť ešte len tento rok, takže práce máme naozaj vyše hlavy, predsa len začiatky sú ťažké,“ hovorí s tým, že sa činí celá rodina.
„Ja viažem kytičky a robím záhradnícke práce, manžel mi pomáha ako v záhrade, tak s rozvozom a doručovaním kvetov. Jeho úlohou je aj realizácia čohokoľvek technického, čo práve potrebujem, od kosenia cez polievanie, napríklad vymyslel a zrealizoval systém na zadržiavania dažďovej vody, ktorú používame na zavlažovanie kvetov. Takto zachytená dažďová voda netečie do kanalizácie, ale skladujeme ju v nádržiach. Zachytená voda sa tak v čase sucha vráti späť do pôdy, kam patrí, tým pomáhame prírode,“ opisuje s láskou mladá mamina.
A chváli aj svojho trojročného synčeka. „Poleje všetko, čo mu stojí v ceste. Má tiež vlastný malý fúrik, lopatku aj hrabličky, zbieranie jahôd mu tiež ide veľmi dobre,“ dodáva so smiechom.
