Uviedla, že občania niekedy potrebovali osobné známosti, aby dostali lekársku starostlivosť, a niektoré vlády využili túto krízu na vlastné obohatenie. Píše o tom tlačová agentúra AFP. Na Slovensku 19 percent opýtaných ľudí odpovedalo, že korupcia v ich krajine sa za posledných 12 mesiacov zhoršila, vyplýva z prieskumu TI.
Protikorupčná organizácia TI robila od októbra do decembra 2020 prieskum medzi vyše 40.000 ľuďmi v 27 členských krajinách EÚ, vrátane SR.
TI zistila, že v priemere 29 percent ľudí sa vlani spoľahlo na protekciu alebo priateľov či príbuzných s konexiami, aby sa dostalo k službám verejného zdravotníctva. Na Slovensku to bolo 26 percent ľudí, ktorí využili osobné známosti, aby sa dostali k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a ďalším verejným službám.
Šesť percent opýtaných v EÚ zaplatilo priamy úplatok. "Obzvlášť zdravotná starostlivosť bola ohniskom korupcie, pretože vlády zápasili so zvládaním pandémie koronavírusu," uviedla Transparency vo svojej výročnej správe o skúsenostiach ľudí a ich vnímaní korupcie v EÚ.
Miera úplatkárstva v zdravotníckom sektore bola najvyššia v Rumunsku (22 percent) a Bulharsku (19 percent), kým spoliehanie sa na konexie bolo najčastejšie v Česku (54 percent) a Portugalsku (46 percent). Mnoho opýtaných tiež uviedlo, že ich vlády neriešili pandémiu transparentne. Takto to vnímalo 60 percent respondentov vo Francúzsku, Poľsku a Španielsku.
Transparency označila tieto zistenia "v súčasných súvislostiach za obzvlášť znepokojujúce". "Nielenže chorí na COVID-19 potrebujú zdravotnú starostlivosť, ale vlády po celej EÚ realizujú očkovanie, aby pred koronavírusom ochránili tých najzraniteľnejších, a vypracovávajú plány na investovanie miliárd eur do postpandemického zotavovania," napísala TI.
"Všetky tieto činnosti ohrozuje korupcia," zdôraznila TI. A vyzvala vlády EÚ, aby "znásobili svoje úsilie tak, že zaistia spravodlivé a nezaujaté zotavovanie z prebiehajúcej pandémie". Autori správy spomenuli konkrétne Maďarsko a Poľsko ako krajiny, ktoré využili túto krízu ako "zámienku na podkopanie demokracie" tým, že zaviedli obmedzenia oslabujúce demokratické inštitúcie.
Ďalší politici vnímali krízu ako "šancu zarobiť si" – autori správy pritom poukázali na lobovanie politikov za dodávky rúšok a na škandály okolo lobovania, do ktorých sa zaplietlo niekoľko nemeckých zákonodarcov. Prieskum zistil, že aj mimo zdravotnej krízy si tretina obyvateľov EÚ myslí, že korupcia ako taká sa v ich krajine zhoršuje, hoci existujú obrovské regionálne rozdiely.
Celkovo takmer polovica občanov EÚ uviedla, že ich vláda odvádza zlú prácu v riešení tohto problému. Respondentov predovšetkým znepokojovali "priateľské vzťahy" medzi vládami a súkromným sektorom. Na Slovensku malo 56 percent opýtaných názor, že vláda niekedy koná podľa svojich osobných záujmov; priemer v EÚ v tejto otázke je 53 percent.
"Tieto výsledky by mali byť budíčkom," povedal Michiel Frans van Hulten, riaditeľ Transparency International EU. "Je veľa krokov, ktoré sa dajú urobiť okamžite, napríklad zvyšovať transparentnosť lobingu v EÚ a na národných úrovniach," vysvetlil.
