Ponúkame vám inšpiráciu, ako stráviť niekoľko úžasných dní v sedle motocykla, spoznávaním krás našej krajiny a doplníme niekoľko zážitkov, ktorými si môžete svoju cestu spestriť. Môžeme vyraziť len tak „naľahko“, pretože nájsť vhodné ubytovanie kdekoľvek po našej trase nebude problém. Ak však máte chuť a na motorke voľné miesto, pokojne si pribaľte aj stan a spacák. Zažijeme všetko možné – nielen rýchle cesty, ale aj kľukaté horské cestičky plné zákrut, asfalt, ale aj vodu vo viacerých podobách. Slnkom zaliate nížiny či vysoké hory, zídeme z povrchu zemského a vydáme sa do podzemia a určite nebude chýbať ani ďalší živel – oheň. Veď ako krajšie zavŕšiť deň na dvoch kolesách, ak nie posedením pri ňom.
Pozrite si tiež odporúčania nášho najlepšieho slovenského motokrosového jazdca Štefana Svitka a jeho mechanika na Rely Dakar Zlatka Novosáda, ako sa pripraviť na viacdňový výlet či dlhšiu dovolenku na dvoch kolesách.
Naša cesta krížom-krážom po Slovensku sa dá absolvovať aj za týždeň, ale pokojne sa dá natiahnuť aj na tri či štyri týždne a nudiť sa nebudete. Záleží na vašich časových možnostiach a na tom, čo všetko chcete po ceste vidieť a zažiť. Verte, je toho naozaj dosť a odporúčame, aby ste si na túto cestu vyhradili aspoň desať až dvanásť dní. Zameriame sa predovšetkým na prírodu. Neznamená to, že popri cestách neuvidíme hrady, zámky a iné zaujímavé stavby, no tie tentokrát nebudú cieľom nášho putovania, aj keď, výnimky sa vždy nájdu a vy sami môžete zastaviť či odbočiť kdekoľvek po ceste a pozrieť si to, čo vás zaujíma.
Tak teda, vyrážame! Za štart našej cesty sme si zvolili Banskú Bystricu, ako pomyselný stred Slovenska. Neznamená to však, že nemôžete improvizovať a tento okruh začať v ľubovoľnom mieste, ktoré na ňom leží. Ak z trasy odbočíte k nejakému ďalšiemu cieľu, určite nebude problém nájsť cestu späť na „hlavnú“ trasu.
Banská Bystrica leží na ceste číslo 66 – slovenskej príbuznej legendárnej americkej autostrády Route66. Vyrazíme na severovýchod, po spomínanej ceste 66. Keby sme chceli naše putovanie začať naozaj akčne, už po pár kilometroch môžeme vymeniť dve kolesá a pevnú cestu za vodu. Presadneme do kanoe alebo do raftu a absolvujeme splav Hrona. Možností je viac, začať môžeme napríklad pri Motoreste Nemecká (priamo pri hlavnej ceste). V prevádzke je tu požičovňa, kde vám zabezpečia všetko potrebné, a čo je najdôležitejšie, po dorazení do cieľa po vás prídu a spolu s člnom vás dovezú späť k motorke.
Pokračujeme po brehu Hrona – tentokrát opäť na motorke a opäť proti prúdu rieky. V Brezne môžeme pokračovať po ceste číslo 66, my však odbočíme mierne na juh – smerom na Tisovec a v Tisovci sa stočíme opäť na sever, odbočíme doľava a pokračujeme cez Muráň, popri Národnom parku Muránska planina. Opäť sa napojíme na cestu číslo 66 a po chvíli dorazíme do Telgártu. To už máme v kolesách zhruba stovku kilometrov a ak ste sa „zdržali“ splavom Hrona, je načase poobzerať sa po ubytovaní. Priamo v Telgáre nájdete viacero štýlových dreveničiek a zrubov. V mestečku, ktoré leží medzi Národným parkom Muránska planina a Národným parkom Slovenský raj, sa môžete zdržať aj dlhšie – nájdete tu viacero príležitostí na výlety. Môžete napríklad vymeniť motorku za elektrobicykel a vyšliapať na Kráľovú hoľu. Určite však nevynechajte dobre známy Telgártsky viadukt, známy tiež ako Chmarošský viadukt. Neďaleko smerom na východ je tiež známa Dobšinská ľadová jaskyňa.
Z Telgártu potom vyrazíme na sever, na Vernár, a aby sme sa vyhli mestu Poprad, v Hranovnici odbočíme doľava na Spišské Bystré a ďalej cez Vikartovce, Štrbu až do srdca Vysokých Tatier – k Štrbskému plesu. Ak sa vám to na vode zapáčilo, aj Štrbské pleso ponúka možnosť člnkovania. Popod Tatry pokračujeme na východ cez Tatranskú Lomnicu, opäť sa na chvíľu napojíme na cestu číslo 66 a za parkoviskom pri Belianskej jaskyni, kde si mimochodom môžete urobiť prestávku a zavítať do podzemia, odbočíme prudko doprava na menej frekventovanú cestu cez obec Lendak. V Slovenskej Vsi odbočíme doľava, aby sme si mohli vychutnať jazdu cez Magurské sedlo s nádhernými výhľadmi. Cez Spišskú Starú Ves pokračujeme do unikátneho Červeného Kláštora. A opäť môžete vymeniť pevnú cestu za vodu – tentokrát za poriadne divoký Dunajec. Splav tejto rieky je pekným spestrením a vydarenou bodkou za návštevou Pieninského národného parku. Odtiaľ potom už len zídeme do obce Hniezdne, kde sa nachádza Nestville Park, ktorý sa môže stať naším prechodným domovom. Okrem samotného ubytovania tu môžete ochutnať miestnu whisky, ale aj čokoládu. V tejto chvíli ste z Telgártu prešli zhruba 160 km.
Cesta ďalej vedie z Hniezdneho cez Starú Ľubovňu, Plavnicu, Plaveč, Ruskú Voľu nad Popradom až do Bardejova. V meste sa veľmi nezdržíme, ťahá nás to do prírody, a tak opäť po horských cestičkách cez Šarišské Čierne, Hrabovčík, Svidník, Krajnú Poľanu, Vladiču, Malú Poľanu, Rokytovce, Krásny Brod, Čabalovce, Výravu až do Nižnej Jablonky, za ktorou odbočíme doľava na Hostovice a Pčoliné. Táto cesta nás dovedie až do Sniny. Odbočíme doľava na Stakčín a opäť doľava do Národného parku Poloniny. Môžeme pokračovať až do Novej Sedlice, ktorá je najvýchodnejšou obcou Slovenska. Navštíviť tu môžete známu chalúpku deduška Večerníčka, ktorá bola nedávno zrekonštruovaná. V Poloninách je aj Park tmavej oblohy. Možno ste počuli o svetelnom smogu, resp. svetelnom znečistení. V skratke – mestá, budovy, pouličné osvetlenie – to všetko šíri v noci žiaru, ktorá sťažuje viditeľnosť hviezd. No v takomto opustenom kúte prírody tieto zdroje svetelného znečistenia jednoducho nie sú, takže máte dokonalú príležitosť na pozorovanie hviezd. Zobrali ste si spacák? Teraz je tá najlepšia príležitosť využiť ho na nocľah pod hviezdami. A to doslova. Z Hniezdneho do Novej Sedlice sme prešli približne 250 km.
Hory vymeníme za nížiny a z Polonín zamierime do oblasti Tokaj. Znamená to vyraziť z Novej Sedlice späť do Stakčína a odtiaľ pokračovať do obce Ubľa. Potom cez Sobrance, Trhovište, Oborín a Cejkov až do dedinky Malá Tŕňa. Uprostred neďalekých viníc sa nachádza známa rozhľadňa v tvare suda. Nájdete tu aj vinárstvo Macík, ktoré okrem dobrého vína ponúka aj ubytovanie. Možností je viacero – okrem penziónu môžete prespať aj v štýlových chatkách v tvare suda. Ak sa zastavíte, určite využite možnosť ochutnávky miestneho vína a návštevy pivníc. Z Novej Sedlice do Malej Tŕne to budete mať (v závislosti od konkrétnej trasy) asi 160 km.
Z Tokaja ďalej vyrážame opäť na západ – cez Zemplínsku Teplicu a Slanec. Metropolu východu, Košice, budeme míňať z južnej strany, pokračujeme cez Malú Idu, Jasov, Medzev, Smolník až do Krásnohorského Podhradia. Odtiaľ je to už len na skok do Slovenského krasu, ale hlavne tu máme poruke hrad Krásna Hôrka a kúsok odtiaľ kaštieľ Betliar. Pokračujeme cez Jablonov nad Turňou, Silicu až do kempingu Gombasek, ktorý je hneď v susedstve Gombaseckej jaskyne. Tá patrí do kultúrneho dedičstva Unesco a zaujímavosťou je, že sa v nej nachádzajú najdlhšie kvaple sveta. Mimochodom, pokiaľ sa vám jaskyne zapáčili, len kúsok od Gombaseckej je aj jaskyňa Domica – najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Dobrý dôvod na prespatie, veď z Tokaja máme za sebou už 170 km a nocľah „pod širákom“ bude ďalším zážitkom, teda, pokiaľ je spacák, ktorý ste si zbalili, dostatočne teplý vzhľadom na to, kde sa kemping nachádza.
Ďalšia etapa nášho putovania sa začína v kempe Gombasek, odkiaľ sa vydáme cez Plešivec a pred obcou Štítnik odbočíme doľava – opäť do hôr. Mimochodom, nablízku je opäť známa jaskyňa – Ochtinská aragonitová jaskyňa. Pokračujeme cez Jelšavu, Rákoš, Ploské až do Hnúšte. Ďalej cez Klenovec, Kokavu nad Rimavicou, Látky, Detviansku Hutu, Hriňovú, Očovú až do štartu našej cesty – Banskej Bystrice. Od Gombaseckej jaskyne až sem je to asi 175 km.
Za sebou máme približne polovicu trasy „krížom-krážom po Slovensku“. Najazdili sme zhruba tisícku kilometrov. Tu môžete svoje putovanie prerušiť a nadviazať nabudúce. No môžete tiež pokračovať v spoznávaní Slovenska a po tisíckilometrovom „východnom okruhu“ rovno vyraziť na rovnako dlhý „západný okruh“. Tak čo, ideme na to?
V Banskej Bystrici môžeme prespať niekde v okolitých horách, napríklad v malebnej dedinke Špania Dolina. Ak ale máte čas a chuť, môžete sa hneď vydať ďalej. Na breh Liptovskej Mary to máme len 80 km. Z Banskej Bystrice teda pokračujeme na Donovaly, aby sme sa v Liptovskej Osade odklonili doprava na bočné cesty smerom na Liptovskú Lúžnu, Železné, Partizánsku Ľupču cez Bešeňovú do Liptovskej Sielnice. Tu priamo na brehu vodnej nádrže Liptovská Mara môžete prenocovať v Kolibe Gréta. Ubytovať sa môžete buď priamo v hoteli alebo v drevených chatkách, ktoré patria k hotelu. Koliba Gréta myslí aj na motorkárov a ponúka zážitkové pobyty s pripravenými viacerými trasami výjazdov. Ak sa teda rozhodnete pár dní zostať, určite bude čo objavovať a každý večer môžete zavŕšiť grilovačkou s pivom. My sa teraz zdržíme len jednu noc a pokračujeme našou vytýčenou trasou. Ak vám ale zostáva do konca dňa ešte nejaká tá hodinka, odskočte si do neďalekej Demänovskej doliny? Až priamo pod Chopok je to asi 25 km a po ceste máte ďalšie jaskyne – Demänovskú ľadovú jaskyňu a Demänovskú jaskyňu slobody.
Z brehov Liptovskej Mary vyrazíme na sever cez Zuberec, Oravice a po južných brehoch Oravskej priehrady do Námestova. Tu budeme pokračovať smerom na západ, pokiaľ však máte chuť, môžete si ešte predtým odskočiť smerom na sever – stále okolo Oravskej priehrady cez dedinky Zubrohlava a Rabča a po zhruba 15 km dorazíte do Oravskej Polhory – najsevernejšej obce našej krajiny. Po návrate do Námestova pokračujeme v našej hlavnej trase smerom na západ – cez Oravskú Lesnú, Zázrivú a Terchovú až do Žiliny. Tu prejdeme na druhú stranu Váhu a pokračujeme cez Lietavskú Lúčku smerom na Rajecké Teplice. Ak chcete opäť rozložiť stan, môžete zavítať do kempu Slnečné skaly medzi obcami Porúbka a Poluvsie. Ak však túžite po komforte hotela, rôzne možnosti nájdete v malom, ale o to krajšom kúpeľnom mestečku Rajecké Teplice – od kempu sú to už len štyri kilometre. Dnes máme „v kolesách“ minimálne 160 km, ak ste však odbočili do najsevernejšej obce Slovenska, najazdili ste približne 190 km.
Z Rajeckých Teplíc pokračujeme cez Rajec a dedinku Fačkov. V tiahlej ľavotočivej zákrute za Fačkovom nesmieme minúť odbočku doprava, ktorá nás dovedie do rázovitej obce Čičmany. Na odľahlej T-čkovej križovatke odbočíme doľava na cestičku, ktorá nás privedie do Nitrianskeho Rudna. Hneď za rovnomennou priehradou (po priehradnom múre) odbočíme doľava, aby sme navštívili Bojnice s neodmysliteľným zámkom, vyhliadkovou vežou či zoologickou záhradou. Z Bojníc vyrazíme cez Opatovce nad Nitrou, Horné a Dolné Vestenice a hneď za Dolnými Vestenicami odbočíme doprava na kľukatú horskú cestičku, ktorá nás dovedie do Uhrovca. Asi každý Slovák vie, že sa tu nachádza rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Presne tak, tieto dve osobnosti sa narodili v tom istom dome, aj keď s odstupom viac ako 100 rokov. Z Uhrovca sa vydáme cez Bánovce nad Bebravou a Topoľčany do dedinky Bojná, nad ktorou sa nachádza Ranč pod Babicou. Nájdeme tu nielen ubytovanie, ale aj možnosť zarybárčiť si, hoci nemáme rybársky lístok. Čo tak nechať si na večeru pripraviť vlastnoručne uloveného pstruha? Náradie vám požičajú. Z Rajeckých Teplíc sme do Bojnej prešli zhruba 140 km.
Z Ranča pod Babicou vyrazíme smerom na kúpeľné mesto Piešťany a pokračujeme na západ do dedinky Košariská. Tá je rodiskom ďalšej významnej osobnosti Slovenska – Milana Rastislava Štefánika. Pokiaľ chceme navštíviť jeho mohylu na Bradle, v neďalekej Brezovej pod Bradlom odbočíme doprava a na konci mesta opäť doprava, aby sme kľukatou horskou cestičkou vystúpili až k monumentálnemu pamätníku. Po návrate do Brezovej pod Bradlom pokračujeme na Záhorie cez obec Jablonica. Tu sa dá „odskočiť“ na druhú stranu Karpát a navštíviť jaskyňu Driny, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. My však ideme ďalej cez Plavecký Mikuláš, Lakšársku Novú Ves a Studienku do Malaciek. Cesta sa vinie okolo chráneného krajinného územia Záhorie a lemovaná je hustými borovicovými lesmi.
V Malackách odbočíme na Kostolište, Jakubov a naším ďalším cieľom bude Záhorská Ves ako najzápadnejšia obec na Slovensku. Za riekou Morava je už Rakúsko. My sa však stáčame späť na východ a zostávame verní slovenským cestám. Pokračujeme cez Vysokú pri Morave, Zohor, Lozorno, Jablonové a cez známy horský prechod Pezinská Baba prejdeme na druhú stranu Karpát. To už máme z Bojnej prejdené bezmála dve stovky kilometrov, takže je načase poobzerať sa po ubytovaní a ochutnávke produktov tohto vinárskeho kraja. Viacero príležitostí poskytuje Pezinok, prípadne neďaleké mestečko Modra alebo aj Slovenský či Chorvátsky Grob. Tu máte šancu, že okrem dobrého vína si pochutíte aj na vychýrenej husacine. V Slovenskom Grobe môžete vyskúšať napríklad Penzión Karolína, kde nájdete všetko pekne pohromade – husacinu, víno aj ubytovanie.
Z dedinky Slovenský Grob vyrazíme na Senec, kde sa môžeme okúpať v známych Slnečných jazerách či akvaparku. Pokračujeme cestičkami vedúcimi cez polia smerom na juh, ďalšou métou je Gabčíkovo. Menej frekventovanými cestičkami popri Dunaji sa potom cez Veľké Kosihy a Komárno dostaneme do Patiniec. V tejto chvíli sme v najjužnejšej obci Slovenska. Zostávame verní toku Dunaja, smerom na sever sa odkloníme až v dedinke Mužla. Dnešným cieľom môžu byť napríklad Želiezovce, kde nájdeme autokemping priamo na brehu Hrona. Áno, toho istého Hrona, ktorého splavom sme našu cestu Krížom-krážom po Slovensku začínali. Opäť na tachometri pribudli takmer dve stovky kilometrov a do cieľa nám zostáva posledná etapa!
Zo Želiezoviec pokračujeme cez Ipeľský Sokolec a Demandice, aby sme sa pred obcou Horné Semerovce napojili na cestu číslo 66. Tá nás dovedie do kúpeľného mestečka Dudince a ďalej na Hontianske Nemce, kde sa zo 66-ky zasa odpojíme a pokračujeme cez Svätý Anton na Banskú Štiavnicu, Banskú Belú a Kremnicu. Na hlavnej ceste vedúcej na Turčianske Teplice a do Martina sa kúsok za Hornou Štubňou stočíme prudko doprava na horský prechod Šturec a po jeho „zlezení“ môžeme navštíviť poslednú jaskyňu na našej ceste – Harmaneckú jaskyňu, či menej známu Dekrétovu jaskyňu v jej susedstve. Odtiaľ je už len na skok do Banskej Bystrice, z ktorej sme štartovali a ktorú sme v strede našej cesty križovali. Posledná etapa nášho putovania pridala asi 180 km a uzatvorila tak ďalšiu tisícku kilometrov v kolesách po „západnom okruhu“.
