V Ženeve zároveň v rovnaký deň prebehlo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Moderátorka diskusie na GLOBSEC-u Elena Lazarouová v úvode pripomenula, že napätie vo vzťahoch medzi EÚ a USA a Ruskom sa v poslednom období prehĺbilo v súvislosti s otravou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, údajnou Ruskou účasťou na výbuchoch v českej obci Vrbětice v roku 2014, či situáciu na Ukrajine a v Bielorusku.
Podľa slov Andreja Kortunova, generálneho riaditeľa neziskovej organizácie s názvom Ruská rada pre medzinárodné záležitosti (RIAC), "nikto neočakáva", že stredajší summit Putina s Bidenom "prinesie nové nastavenie vzťahov medzi Ruskom a USA".
"Najmä preto, že existujú zásadné rozdiely v názoroch na medzinárodný systém, na svet, na budúci poriadok vo svete aj na úlohy USA a Ruska v tomto systéme," vysvetlil. Vzťah USA a Ruska podľa neho v najbližších rokoch zostane nepriateľský. Podotkol však, že obe strany majú záujem o zmierňovanie dôsledkov tohto napätia i sprievodných rizík - najmä v oblasti kontroly zbrojenia.
Pripomenul pritom rozhodnutie Bidenovej administratívy predĺžil platnosť Zmluvy New START o kontrole zbraní medzi oboma jadrovými mocnosťami, ktorú je však podľa Kortunova potrebné modernizovať. Rusko a USA majú podľa neho spoločné záujmy aj v súvislosti so záležitosťami v Sýrii, Afganistane a Jemene i v Severnej Kórei. Takisto pripomenul opätovnú výmenu diplomatického personálu medzi týmito krajinami.
Andrew Weiss, popredný predstaviteľ neziskovej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP) so sídlom vo Washingtone tiež vyjadril presvedčenie, že nepriateľské vzťahy medzi USA a Ruskom sú dlhodobou záležitosťou. Spomenul aktivity ruskej vlády vrátane kybernetických útokov, ktoré spôsobujú problémy pre USA. Mnohé z destabilizačných prvkov vo vzťahoch medzi USA a Ruskom sú podľa Weissa "zámerne".
Alena Kudzko, zástupkyňa riaditeľa pre výskum organizácie GLOBSEC Policy Institute, poukázala na podporu zo strany EÚ pre Joea Bidena. Summit medzi USA a Ruskom podľa nej prináša "užitočné aj keď bolestivé" pripomienky aj pre Európanov. "Európania nemajú v súvislosti s Ruskom jednotný názor," povedala a zároveň podotkla, že Putin "pravdepodobne" nejaví záujem o priamu komunikáciu na Európou.
EÚ podľa Kudzko takisto chýba v súvislosti Ruskom dlhodobá stratégia. Analytička ďalej vyjadrila obavu v súvislosti so schopnosťou Európy reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu v Rusku. Takisto upozornila, že destabilizácia je jedným z "osvedčených pracovných postupov" Putina.
Michael Žantovský, riaditeľ pražskej Knižnice Václava Havla povedal, že vzťahy medzi Západom a Ruskom sa zhoršujú už niekoľko rokov a v "mnohom pripomínajú studenú vojnu". Pripomenul tiež súperenie v oblasti zbrojenia, ako aj ľudské práva i teritoriálnu integritu. "Putin sa snaží opätovne priviesť istú ideológiu založenú na tradícii a nacionalizme a niečom, čo nie je západné," povedal.
Žantovský spomenul výrok bývalého českého prezidenta Václava Havla, "že Putinov režim v sebe spája to najhoršie komunizmu a najhoršie kapitalizmu". "My, Európania, máme dôležité nástroje, ktoré môžeme v súvislosti s Ruskom využiť," povedal a pripomenul obchodnú výmenu medzi krajinami EÚ a Ruskom.