Kuly, vy ste mi raz spomínali, že by ste prijali mladého producenta, aby bola kapela na pulze doby. Zdá sa, že nová krv už prišla a hľadať netreba.
Kuly: Zdá sa, že áno, títo ľudia študovali nielen na konzervatóriu hru na nástroje, ale aj kompozíciu. Je treba vyvíjať sa s trendami, za ten rok a pol sa hudba dosť posunula, prišli nové zvuky, vracajú sa osemdesiate roky v podobe klávesov a bicích.
Dalibor Janda?
Kuly: Áno, ale až tam my nepôjdeme.
Kam pôjdete vy?
Kuly: Back to roots, späť ku koreňom. Rozhodne chceme, aby naša hudba zostala pre široké masy, nechceme sa špecificky vyhraňovať, lebo nerozkážeš duši, čo z teba ide. Teraz chceme fanúšikom hlavne ukázať, že táto kapela je fakt dobrá. Tí sa tiež podelili, jedni ostali verní obom kapelám, ďalší sa rozdelili. Určite príde obdobie porovnávania, ale my nechceme súperiť, chceme si ísť to, čo cítime.
Jano: Budem rád, keď sa s chalanmi stretneme niekde na festivale a zaspomíname na staré dobré časy.
Až takto?
Kuly: Necítime nenávisť ani hnev, skôr sme prekvapení z tej, ktorá ide z druhej strany.
Keď sme už pri tom, v druhom Desmode spieva Robo Šimko, ktorý sa nikdy netajil tým, že vašu kapelu obdivuje. Čo vy na to?
Kuly: Zo speváckeho hľadiska je Robo vynikajúci, má výbornú farbu hlasu, môžeme byť len radi, že naše piesne bude spievať on, lebo vieme, že to urobí na úrovni.
Už ste spolu odvtedy hovorili?
Jano: Zatiaľ nie. Myslím, že v pozícii, ktorej Robo je, by to zobral každý spevák. A hlavne, Robo nám nič neurobil. Keď som mal ešte pri Nitre dom, aj u mňa prespával počas prejazdov z východu na západ. Chodil sa ku mne sprchovať, stavili sa s kapelou na kávu, aj sme si toho spolu dosť odpili, Robo je srandista, veselá kopa, nemám s ním žiadny problém.
Takže keď pôjde nabudúce okolo a bude potrebovať posteľ, sprchu, kávu...
Jano: Má u mňa naďalej otvorené dvere.
Kuly, vy ste sa počas pandémie snažili pokoriť hudobný počítačový program. Podarilo sa?
Kuly: Čiastočne. Už v ňom viem, napríklad, nahodiť nápad do nôt, čo je u mňa veľký pokrok.
Jano, vy ste v tom čase robili parkety, rozvážali obedy, pracovali v MOM-ke...
Jano: ...a pomáhal manželke. Je lekárka, a keď narástol počet úmrtí, pribrala si aj funkciu koronera. Tak som ju vozil na obhliadky.
Dalo sa?
Jano: Dalo, len raz som sa vydesil. Boli sme v jednej obci, všade tma, ticho. Čakal som v aute a niečo hľadal v mobile. Zrazu mi niekto zaklopal na okno. S malou dušičkou som ho pomaly stiahol a okoloidúca sa ma spýtala: Už ho obliekajú?
Kuly, vy ste pokukovali po pozícii vodiča sanitky a čítala som, že vám to stále nedá pokoja...
Kuly: Áno, stále ma to, ako hovoríme v Nitre, bantuje. V poslednom čase som sa priplietol k nejakým nehodám. Pomáhal som záchranárom vyťahovať babku z jarku, zmietlo ju auto z bicykla. Raz ma zase predbiehalo nejaké auto, ešte som si hovoril, kam ty tak letíš? Zrazu som len počul bum, strom sa zatriasol, nabúral. Hneď som zastal, týpek vyliezal z auta, že mu nič nie je, ale o chvíľu už aj padal. Tak som ho dal do stabilizovanej polohy a zavolal záchranárov. Preto mi v hlave vŕta, či nemám na tomto svete ešte aj iné poslanie.
