Kúpili ho v dražbe
Jadroňovci sa k hostincu dostali v roku 1941 v dražbe a na jeho kúpu si museli požičať peniaze. „V roku 1952 im ho ale komunisti znárodnili a vrátili nám ju až po revolúcii. Strýko ju zrenovoval a začali tu pracovať moje tety. Všetko okrem okien a vchodu je pôvodné. Steny tu sú hrubé a pivnica je tehlová, klenbová. Pred niekoľkými rokmi pristavili aj druhú časť, ktorá slúžila ako tanečná sála, pre divadelné predstavenia alebo zábavy,“ hovorí Tomáš, ktorý hostinec v roku 1995 od rodiny prevzal.
„Chodilo sem veľa ľudí a zákazníci neboli takí vyberaví. Stačili im studené pivo, kofola a nejaké poldeci, a to išlo na kvantá. Pípa mi išla v kuse. Keď bolo leto, o desiatej ráno som otvoril mrežu a kým som došiel za bar, už som mal rad. Zvykli sa predať aj štyri 100-litrové sudy piva denne,“spomína. Krčma bola taká populárna, že sa dokonca objavila aj ako titulná fotka platne Ivana Krajíčka s Oldom Hlaváčkom. Chute zákazníkov sa postupne menili, krčiem v Bernolákove pribúdalo a tak na dlhé rady pred pípou dnes Tomáš už len s láskou spomína.
Hoci majú klientelu, ktorá sem chodí aj 30 rokov, ľudí za stolom s pivom v ruke je citeľne menej. Do toho prišla ešte aj korona. „Za posledný rok som zostarol asi o 5 rokov. Depky, plač, všetko. To možno pochopí človek, ktorý podniká. Keď som sa rozprával s niekým normálne zamestnaným, tak mi povedal, že kašli na to, odovzdaj kľúče a hotovo. Ale to sa nedá. Keď s niečím raz žijete, máte celoživotné ciele, niečo budujete a je v tom všetko vaše,“ dodáva.