Za očakávaniami naopak zaostalo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej a nedarilo sa ani strane Republika v pohybe (LREM) založenej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Vyplýva to z prognóz, ktoré zverejnili francúzske médiá.
Podľa troch rôznych prognóz Republikáni, ktorí v súčasnosti riadia sedem z 13 regiónov kontinentálneho Francúzska, získali 27 - 29 percent hlasov. Za nimi nasleduje Národné združenie, predtým známe ako Národný front, so ziskom 18 - 19 percent. Macronova LREM skončila až na piatom mieste, keď sa pred ňu dostala Socialistická strana (PS) a jej spojenci i Zelení (LV).
Podobné rozloženie síl odrážajú aj prvé čiastkové oficiálne výsledky, uviedla agentúra AP. Kandidáti strán, ktoré získajú viac ako desať percent hlasov, postúpia do rozhodujúceho kola, ktoré sa uskutoční o týždeň a rozhodne o rozdelení kresiel v regiónoch. Druhé kolo sa nekoná tam, kde kandidáti získali absolútnu väčšinu hlasov.
Prvé kolo regionálnych volieb poznačila mimoriadne nízka účasť. Podľa ministerstva vnútra hlasovalo do 17.00 h iba 26,7 percenta z takmer 46 miliónov ľudí na volebných zoznamoch. Do zatvorenia volebných miestností o 20.00 h sa mohla zvýšiť na stále rekordne nízkych 31 - 34 percent.
Aj Le Penová vidí "katastrofálne" nízku účasť za príčinu slabého výsledku RN, čo podľa nej vytvára "klamlivý obraz" o rozložení síl v krajine. V predchádzajúcich regionálnych voľbách v decembri 2015 Le Penovej vtedy ešte Národný front zvíťazil v prvom kole so ziskom takmer 28 percent hlasov.
Le Penová označila regionálne voľby za hlasovanie o reformnom kurze prezidenta Emmanuela Macrona a jeho zvládaní koronavírusovej pandémie. Macrona chce opäť vyzvať v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať na jar budúceho roku. Prieskumy tentoraz na rozdiel od roku 2017 predpovedajú tesný výsledok.
Francúzske regióny môžu spolurozhodovať o častiach vzdelávacej, dopravnej a hospodárskej politiky.