Vyplýva to zo štúdie výskumníkov z londýnskej univerzity Imperial College London publikovanej v pondelok časopise Cardiovascular Research, podľa ktorej sa na vzniku spomínaného syndrómu podieľajú dve molekuly spájané s vysokou úrovňou stresu, píše denník The Guardian.
Pri syndróme zlomeného srdca (tzv. Tako-Tsubo kardiomyopatia), čo je ochorenie, postihujúce hlavne ženy po menopauze, zvyčajne zohráva úlohu nadmerný stres, ktorý človek zažíva napríklad po strate blízkej osoby. Tento syndróm, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v roku 1990 v Japonsku, sa vyznačuje tým, že srdce pacienta je oslabené a nie je schopné cez seba prepumpovať krv. Niekedy môže byť ťažké odlíšiť ho od infarktu, keďže sa prejavuje podobnou bolesťou na hrudníku.
V Británii toho ochorenie každoročne postihuje zhruba 2500 ľudí. Nie je ale jasné, čo presne tento syndróm spôsobuje, avšak prudký nárast hladiny adrenalínu v krvi spôsobený náhlym stresom v dôsledku rôznych nepríjemných, ale aj radostných udalostí či zážitkov, môže vyvolať akútne zlyhanie srdca.
V predošlých štúdiách vedci objavili v krvi pacientov so syndrómom zlomeného srdca dve molekuly - nazývané microRNA-16 a microRNA-26a -, ktoré sú vo všeobecnosti spájané s depresiou, úzkosťou a zvýšenou hladinou stresu. Doteraz však nebolo známe, či sa podieľajú na vzniku tohto ochorenia.
Britskí vedci sa preto v rámci svojho výskumu zamerali na štúdium ľudských aj potkaních srdcových buniek pričom sledovali, ako reagujú na adrenalín po tom, čo tieto bunky vystavili pôsobeniu spomínaných dvoch molekúl. Bunky vystavené pôsobeniu týchto molekúl boli citlivejšie na adrenalín a vedci u nich pozorovali procesy, ku ktorým dochádza pri syndróme zlomeného srdca. Zistenia vedcov tak naznačujú, že dlhodobý stres súvisí s výskytom tohto ochorenia.
"Táto štúdia potvrdzuje, že predošlý stres a s ním spojené molekuly microRNA môžu urobiť človeka náchylnejším k vzniku syndrómu zlomeného srdca, keď podobnú stresovú situáciu zažije v budúcnosti," uviedla profesorka farmakológie kardiovaskulárneho systému Sian Hardingová z lekárskej fakulty univerzity Imperial College London. Dodala, že stres má množstvo podôb a na pochopenie týchto chronických stresových procesov je potrebný ďalší výskum.
Najnovšie zistenia vedcov však môžu viesť k novým metódam, ako toto ochorenie rozpoznať a liečiť u ľudí, u ktorých má predpoklady sa prejaviť. Ako však vysvetlil vedúci tejto britskej štúdie Liam Couch, syndróm zlomeného srdca nateraz nie je možné diagnostikovať skôr, než sa prejavia jeho symptómy. "U ľudí, ktorí už tento syndróm mali v minulosti, však teoreticky vieme sledovať tieto microRNA molekuly a predpovedať tak, či sa u nich toto ochorenie môže opäť prejaviť," dodal Couch.