Odborníci by z bývalého Domu odborov chceli urobiť národnú kultúrnu pamiatku. Iniciatívu podporili aj predstavitelia kultúrnej a odbornej obce, medzi ktorých sa zaradili napríklad predseda SAV Pavol Šajgalík, rektorka VŠVU Bohunka Koklesová či moderátorka Adela Vinczeová.
Vlastníkom Istropolisu je developerská spoločnosť Immocap, ktorá v roku 2017 budovu odkúpila od Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Podľa neziskovej organizácie Docomomo, ktorá v apríli spustila petíciu s názvom „Zachráňme Istropolis“, mal developer požiadať o povolenie na búranie stavby.
Spoločnosť Immocap sa totiž so svojím projektom Nového Istropolisu zapojila do boja o 60 miliónov eur určených na vybudovanie Národného kultúrneho kongresového centra (NKKC). Podľa Petra Szalaya z Historického ústavu SAV, ktorý je jedným z iniciátorov akcie, poputuje teraz petícia s tisíckami podpisov za odmietnutie vydania búracieho povolenia Istropolisu do rúk ministerky kultúry Natálie Milanovej. „Docomomo spolu s občianskym združením Ľudská mierka a OZ Čierne diery pred pár týždňami iniciovali petíciu na záchranu Istropolisu. Dodnes ju podpísalo 10 500 ľudí,“ priblížil historik urbanizmu.
Dá sa prispôsobiť požiadavkám doby
Historička architektúry Katarína Haberlandová zo SAV, ktorá patrí k organizačnému tímu aktivistov, tvrdí, že neziskovka podala podnet na vyhlásenie Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) na pamiatkový úrad už v apríli 2019.
„Úrad roky nekonal. V lete a na jeseň 2020 zasadala na pamiatkovom úrade komisia na posudzovanie pamiatkového fondu, ktorá zhodnotila historické hodnoty Istropolisu pozitívne a budovu navrhla za NKP. Dodnes sa tak, žiaľ, nestalo a posudzovanie Istropolisu stále trvá, pričom o ňom stále nie je rozhodnuté,“ objasnila Haberlandová. Odborníci chcú takýmto spôsobom budovu chrániť, no podľa nich to neznamená, že by po vyhlásení za NKP bola nedotknuteľná.
Podľa predsedníčky Docomomo Henriety Moravčíkovej by historická stavba, ktorá je postavená v štýle neskorého modernizmu, mohla poskytnúť priestory aj pre nové NKKC. „Je to budova, ktorá má 10 špecializovaných sál, z ktorých najväčšia má kapacitu 1 300 miest. Stavbu je možné prispôsobiť súčasným nárokom aj kongresovým požiadavkám,“ uzavrela.
Míľníky dominanty
- 1956 - začiatok výstavby
- 1967 - postavená 16-podlažná organizačná budova
- 1971 - postavený Dom techniky
- 1975 - hotový Dom detí a mládeže, z ktorých sa dnešný Istropolis skladá
- 13. februára 1981 - stavba oficiálne dokončená
