Nedávno preletela médiami informácia o tom, že iba za náklady prenajímate byt osobe bez domova. Bežného človeka, ktorý nie je za vodou, by raz za čas určite pochytila myšlienka, že mu utekajú peniaze, ktoré by jedného dňa mohol potrebovať...
Berieme to ako súčasť našej aktuálnej reality, v ktorej sa nemáme zle. Úplne rozumiem, že keď niekto prenajíma nehnuteľnosti cudzím ľuďom, tak to robí z ekonomických dôvodov, ale toto nie je ten prípad. Mali sme jednoducho možnosť niečo takéto urobiť, tak sme to urobili. Práve bývanie je pre ľudí bez domova tou najzákladnejšou potrebou, bez ktorej sa prakticky nemôžu začleniť do bežného života, aj keby mali všetky ostatné potreby naplnené. My sme skúsili pomôcť jednej osobe, navzájom sa od seba učíme, je to skvelý zážitok.
Tento rok ste oslávili tridsiatku. Nenastal čas, aby ste sa z markizáckych správ posunuli niekam inam?
Dostávam túto otázku pravidelne z rôznych strán. Asi je to nejako definované spoločenským vzorcom, že človek sa musí vždy niekam posúvať, brať nové funkcie. Ja nemám ciele. Nikdy som si ich nestanovoval, dokonca nemám ani konkrétne ambície. Ak by ste sa ma pred desaťročím spýtali, či chcem ísť robiť do televízie, povedal by som, že nemám takýto sen. A stalo sa, pre mňa s očividne veľmi pozitívnym výsledkom. Mám určitú základnú dôveru v život a prechádzam dverami, ktoré mi otvára, aj keď neviem, čo za nimi je. Čo bude ďalej? Opäť neviem. Táto práca ma baví, robím ju s radosťou a možno ju budem robiť aj ďalších dvadsať rokov. A to je zlé? Podľa mňa nie.
Vy však pôsobíte ako ambiciózny človek, ktorý má v hlave nastavené jasné ciele a ide si za nimi.
Rozumiem, že to tak môže vyzerať, ale snažím sa vyhnúť stavu, do ktorého mnoho aj mojich známych padne. Nastaviť si cieľ a ísť si za ním v domnienke, že jeho dosiahnutím sa stanem šťastným a spokojným. V skutočnosti to nenastane, lebo po jeho splnení zrazu prichádza nový cieľ a potom ďalší, takzvané „cieľové feťáctvo“, ktoré sa nikdy nekončí. A toto pre mňa komfortné nie je.
Vaša TOP téma, ktorú komunikujete cez sociálne siete, je ekológia. Máte sa ešte spolu s Adelou kam posúvať, zaplniť nejaké medzery? Robiť niečo ešte dôslednejšie, čistejšie?
Tých medzier je množstvo, ale mnohé sú také, o ktorých si nemyslím, že ich budeme niekedy plátať. Ideme na maximum toho, čo vieme, no dokonalosť zopár ľudí nie je riešením. Riešením je osem miliárd, hoci nedokonalých. Keď svojím príkladom inšpirujeme ďalších, aby začali robiť aspoň malé kroky, ako napríklad separovanie, tak to má oveľa väčší zmysel, akoby sme my v našej domácnosti išli na 100 % eko. Sú skrátka veci, ktoré ja odmietam robiť. Napríklad nebudem so sebou nosiť textilné vreckovky a nebudem vo vrecku nosiť vlastný sopeľ. (smiech) Papierové vreckovky sa vymysleli z dôvodu, aby sa zvýšila úroveň hygieny, nech so sebou nenosíme celý deň vlastné bacily. Toto je v mojom živote zatiaľ absolútne neprekonateľnou prekážkou.
