Ľudia vás poznajú najmä ako dirigenta repeťáckeho Orchestra Pavla Zajáčka. To však zďaleka nie je všetko, čo ste na hudobnej scéne vytvorili.
Je to tak, Repete ma zviditeľnilo na obrazovke, veď relácia bola v tom čase televíznym fenoménom. Ale nebol som len dirigentom repeťáckeho orchestra. V roku 1976 som nastúpil do TOČR-u ( Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave). Vtedy sme však robili väčšinou rozhlasové nahrávky, scénickú hudbu, ale len zatvorení v štúdiu. Keď som v roku 1991 prevzal orchester po pánovi Vieroslavovi Matušíkovi († 67) a stal som sa šéfdirigentom Big Bandu Rádio Bratislava, čo bol vlastne premenovaný TOČR, vstúpili sme viac do povedomia koncertami pre verejnosť. Vytiahol som celé hudobné teleso takpovediac von zo štúdia. Robili sme živé koncerty, predstavenia, účinkovali sme na Bratislavských jazzových dňoch...
Dokonca ste sprevádzali ako muzikant na turné také hviezdy ako Ray Charles († 74), Liza Minnelli (75) a Shirley Bassey (84)...
Bolo to v roku 1993. Orchester, ktorí týchto umelcov sprevádzal, bol postavený z rozhlasových hráčov, ja som hral na pozaune. Vystupovali sme v Holandsku a v Nemecku. Na každom koncerte bolo desaťtisíc ľudí. Končili sme v olympijskej hale v Mníchove. Bol to veľký zážitok, veď si predstavte, že päť metrov odo mňa sedel Ray Charles pri klavíri a ja som sedel v orchestri, ktorý ho sprevádzal. Keď sme sa vrátili z turné, vedenie Slovenského rozhlasu zrušilo Big Band Rádio Bratislava z reorganizačných dôvodov. V tom istom roku som začal spolupracovať na relácii Repete s Ivanom Krajíčkom († 57).
Aká bola vaša cesta do najobľúbenejšej zábavnej relácie v 90. rokoch - Repete?
Bola to najmä zásluha Ivana Krajíčka a dramaturgičky Danky Mintálovej, ktorí v roku 1993 vymysleli reláciu pre starších. Ivan ma oslovil, či by som šiel do toho a spolupracoval s nimi.
A vy ste súhlasili...
Dohodli sme sa na koncepcii, ako to budeme robiť a prijal som ponuku. Prvý rok sme hrali ako Big Band Radio Bratislava, po zrušení sme názov nemohli používať. Vznikol Orchester Pavla Zajáčka. S Ivanom Krajíčkom a pani dramaturgičkou sme sa zhodli na tom, že pôvodné skladby nebudeme úplne prerábať a dávať im nové harmónie. Chceli sme, aby pesnička ľuďom pripomenula svoju éru, ale zároveň aby mala „nové šaty“, takže sme to natáčali v nových aranžmánoch.
Takže predsa len ste skladby trochu prerábali...
Prerábal som asi 95 % produkcie. Museli sme skladby prispôsobiť, lebo niektorí speváci, napríklad Melánia Olláryová († 84), či Gabriela Hermélyová († 84) mali vekom hlbšie položené hlasy. Aranžovali sme pesničky do inej tóniny aj pre nových, mladších spevákov. Vznikali nové kombinácie, ako použiť napríklad dychové nástroje a podobne.
Divák videl finálnu verziu na obrazovke, aké však boli prípravy orchestra s jednotlivými spevákmi?
Najprv musel byť dramaturgický plán, vznikla zostava piesní. Vybralo sa 8 skladieb a k tomu speváci. Niektorí, žiaľ, už nežili, takže bolo treba nájsť iného vhodného interpreta. Napríklad sme zaradili do programu pieseň Až bude pokosená tráva, ktorú pôvodne spievala Eva Kostolányová († 32) a určili sme, že ju zaspieva Marcella Molnárová. Dohovorili sme sa, v akej tónine skladbu urobíme, následne som to zaranžoval. Orchester nahral podklad, interpret to naspieval a skladba bola pripravená na natáčanie Repete. Ale stalo sa aj to, že sme niektorých spevákov vyskúšali, a pri korepetícii sme zistili, že nevyhovujú.
