Kriticky sa totiž stavali voči vládnym politikám - prevažne voči postupnému ukončovaniu používania uhlia pri výrobe energie. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Tento vývoj situácie však podľa očakávania nespôsobí pád vlády premiéra Mateusza Morawieckého, v ktorej je jeho strana Právo a spravodlivosť (PiS) najsilnejším partnerom - v dôležitých hlasovaniach sa totiž môže spoliehať na podporu niektorých malých spriaznených alebo opozičných strán.
Podľa hovorkyne PiS Anity Czerwiňskej posledné hlasovania v parlamente, v ktorých opozícia žiadala odvolanie niektorých ministrov, ukázali, že vláda má medzi zákonodarcami dostatočnú podporu.
"Nemáme oficiálnu väčšinu, ale to, na čom naozaj záleží, je, ako zákonodarcovia hlasujú," uviedla Czerwinská.
Koalícia PiS a dvoch menších partnerov má teraz v dolnej komore parlamentu 229 zo 460 kresiel. K moci sa dostala v roku 2015.
Odchádzajúci zákonodarcovia uviedli, že sú frustrovaní rozhodnutiami vlády postupne vyradiť uhlie z výroby energie. Uhlie sa podieľa na výrobe elektriny v Poľsku približne 65 percentami. Trojica zákonodarcov je sklamaná aj z vládnych plánov na ekonomický rozvoj po pandémii v Poľsku.
