Vo finále vo Varšave prehrali s nemeckým párom Tang Čchiou, Nina Mittelhamová 0:3 a zopakovali svoj úspech z roku 2013. Pre Slovensko vybojovali tretiu medailu z vrcholného podujatia v ére samostatnosti. Okrem ich dvoch strieborných do nej patrí aj bronz Jaromíra Truksu s Valentinou Popovovou z r. 1994.
Finálový duel im nevyšiel, v každom z troch setov ťahali za kratší koniec, ale viac než kvalita súpera za to môže zranenie Ľubomírovho kolena. „Pre Ľuba to bol trpký zápas. Bohužiaľ, doplatili sme na jeho zranenie. Úprimne však vravím, keby mi niekto uplynulú nedeľu povedal, že budeme vo finále, tak by som sa zasmiala,“ spustila Barbora pre facebook stolnotenisového zväzu.
Súper bol hrateľný
Jej partnerovi do reči veľmi nebolo... „Za mňa je to veľké sklamanie, keďže som nemohol podať stopercentný výkon. Veľmi ma to mrzí, lebo súper bol hrateľný. Keby som sa mohol lepšie hýbať, výsledok by bol určite iný. Samozrejme, s medailou som spokojný, ale za normálnych okolností by sme mali aj na našich finálových súperov,“ doplnil Pištej.
Nie je to náhoda
„Strieborná medaila je veľký úspech, ale zatiaľ máme po finále skôr zmiešané až smutné pocity,“ povedal reprezentačný kouč Jaromír Truksa a dodal: „Sklamaný je najmä Ľubo, ktorý dal do turnaja všetko, ale zranenie mu znemožnilo vo finále podať maximálny výkon. Mrzí to o to viac, že Barbora práve vo finále podala asi svoj najlepší výkon a Ľubo sa k tomu nedokázal pripojiť. Nebol to náhodný výsledok, išli sme za ním už tri-štyri roky, keď sme sa dozvedeli, že mix zaradili do olympijského programu. Poctivo sme sa pripravovali a môžem obom iba poďakovať za výbornú spoluprácu.“ Pištej s Balážovou budú v mixe reprezentovať Slovensko aj na blížiacich sa olympijských hrách, kde by aj vzhľadom na tento výsledok nemuseli byť len do počtu.
V nedeľu slovenská výprava na cenný kov vo Varšave nesiahla. Barbora Balážová vo dvojhre skončila v osemfinále, a Ema Labošová a Tatiana Kukuľková skončili vo štvorhre v osemfinále.
