Jindřiške vírili nad hlavou kusy komína
Aj ďalšia dôchodkyňa z obce Lužice, Jitka (77), musí začať od začiatku. Milú starkú vyčíňanie zúriaceho víchra prekvapilo, keď sedela v kuchyni a čítala noviny. „Bola som v kuchyni. Ani v zlom sne mi nenapadlo, že sa niečo takého blíži. Zaregistrovala som, že sa zotmelo, no čakala som silnú letnú búrku, teoreticky s krupobitím. Tie nemám rada, lebo sú nepríjemné, ale každý ich zažil. Lenže zrazu sa ozval strašný hrmot,“ zvestovala desivé detaily o zúriacom vzdušnom víre.
„Zavíjanie vzduchu pripomínalo desivú meluzínu, no to nebolo nič v porovnaní s tým, čo nasledovalo. Vietor silnel každou sekundou, nevedela som, čo robiť. Manžel s dcérkou utekali do pivnice. Ja som sa ešte vrhla k oknu, že ho zatvorím. Keď som videla, že druhé okno je už rozbité, rozbehla som sa do pivnice aj ja, nemalo to zmysel,“ doplnila s tým, že vietor strhol tehly zo striech a komínov, ktoré im vleteli cez okná do obývačky a všetko okrem stien zdemolovali.
„Za celý život som nikdy nič také nevidela. To je ako z hororu v telke. Bola to apokalypsa,“ dodala unaveným hlasom stále ešte vydesená
Jitka. „Bývali sme tu 44 rokov, no teraz musím odísť bývať k dcére. Neviem ani, kde mám lieky, ktoré potrebujem. Proste musíme začať odznovu, hrozné niečo. Musíme tu všetko opraviť, dúfam, že statik nebude chcieť strhnúť aj náš domček,“ rozplakala sa Jindřiška. Napokon sa jej predsa len mihol na tvári malý úsmev. Stalo sa tak vtedy, keď jej hasiči priniesli lieky.
