Svet sa mení, a to vo všetkých atribútoch. Príroda ľudstvu ukazuje, kto je tu pánom. Žiaľ, ľudia jej signálom už roky nepochopiteľne nenačúvajú. Pustošivá sila prírody nie je len jej rozmarom, môžeme si za to sami.
Prírodné katastrofy sa dejú odjakživa - zemetrasenia, povodne, požiare nie sú niečím, čo by sme nepoznali. Väčšinou však len z hrozivých záberov, zachytávajúcich ničivý prírodný živel kdesi veľmi ďaleko. Našej krajine síce z času na čas ukázala príroda varovný prst, no zdá sa, že jej dochádza trpezlivosť. Katastrofa, ktorá prekvapila našich susedov vo štvrtok, je to ho dôkazom.
Ako sa vyrovanať s následkami vyčíňania prírodných živlov a nepodľahnúť bezádeji, ak prídeme o majetok, nebodaj o svojich blízkych? „Je to veľmi ťažké, lebo na niečo také sa nedá pripraviť,“ vraví psychologička Zlatica Bartíková. „Aj keď napríklad vieme, že zomrieme, vždy tá smrť nie je ľahká. Keď sa niečo také, ako bola ničivá katastrofa v Česku stane, je to veľká psychická záťaž. Človek sa z toho vynára postupne. A pri tom vynáraní si uvedomí, že najväčšia cennosť je, že sme prežili. Je nám ľúto všetkého, čo je zničené, ale všetko sa dá vybudovať, ak človek zostal pri živote. Je dôležité, keď rodina ukáže súdržnosť, pomáha si, dostane podporu, keď sa aj iní zaujímajú o to, čo sa im stalo. Lebo dnes sa to stalo iným, zajtra sa to môže stať mne. Musíme si uvedomiť hierarchiu hodnôt, lebo ak je zachovaný život, všetko sa dá vybudovať. Ak nie je život, nie je ten, kto by to budoval. Nebojme sa dotknúť pravdy, ktorá je hlboko. Napriek tomu, že sme nahnevaní, smutní, pravda je, že nám bol zachovaný život, a to ostatné dáme do poriadku,“ myslí si odborníčka.
