Nie sme v tom sami
Ak niekomu vyhorí dom, zostáva so svojím problémom sám. Avšak prírodnými katastrofami sú vždy zasiahnuté celé mestá, krajiny. Aj po štvrtkovom vyčíňaní búrok a tornáda na južnej Morave v postihnutých oblastiach nebolo vari rodiny, ktorú by následky katastrofy nezasiahli. Či už priamo, alebo to zasiahlo ich priateľov, susedov, rodinu... Znášajú sa následky ľahšie vtedy, ak sa to netýka len jedného, ale všetkých?
Podľa Zlatice Bartíkovej je to zo psychologického hľadiska rozhodujúce. „Keď si uvedomíme, čo vlastne ľuďom pomohlo budovať povojnovú krajinu, tak asi to, že sa to týkalo všetkých, určite väčšiny. Je dôležité uvedomenie si toho, že za to, čo sa stalo, nie som zodpovedný, že je to niečo, čo je medzi nebom a zemou. Nie je to o tom, že sa to udialo mojou nedbanlivosťou, aj keď v konečnom dôsledku je to možno nedbanlivosť nás všetkých, ako sa staráme o našu planétu. Ale to, že nie som v tom sám a nie je to moja vina, môže byť pre človeka podporujúce, aby neupadal do bezádeje.“
Nie každý je nastavený rovako prijímať veci, ktoré mu život do cesty prinesie. Na živelnú pohromu sa len ťažko dá mentálne pripraviť. Kto však znáša také situácie ľahšie - deti, mladší ľudia, či staršia generácia, ktorá si možno ešte pamätá ničivé povojnové obrazy krajiny?
