Negatívny demografický vývoj je teda omnoho väčším problémom než pandémia. Upozornili na to analytici z IstroAnalytica v súvislosti s tým, že nepriaznivý demografický vývoj môže spôsobiť rozvrat verejných financií.
Ak sa teda situácia riešiť nebude, analytici zdôraznili, že výdavky na starobné dôchodky budú každoročne stúpať a v roku 2050 budú predstavovať 147 % úrovne z roka 2020. Priemerná výška odvodu na starobné poistenie dosiahne v roku 2050 dvojnásobok vlaňajšej úrovne a ročná potreba dofinancovania dosiahne v rokoch 2021 až 2050 v priemere 138 miliónov eur ročne.
Takisto priemerná výška odvodu na zdravotné poistenie dosiahne do roku 2050 viac než 150 % vlaňajšej hodnoty. "V čistej súčasnej hodnote dôjde do roku 2050 k zníženiu daňových príjmov vyšších územných celkov, miest a obcí o 20 % oproti roku 2020," dodali analytici.
Na margo penzijného systému analytici podotkli, že kým vlani pripadali na jedného dôchodcu zhruba štyria ľudia v produktívnom veku a tri ekonomicky aktívne osoby, v roku 2050 to môže byť už len 1,94 človeka v produktívnom veku a 1,43 ekonomicky aktívnych osôb. Do roku 2100 sú predpoklady ešte pesimistickejšie.
Na zvrátenie tohto vývoja sú podľa analytikov potrebné desaťročia, začiatok riešenia by sa však nemal odkladať. V prvom rade navrhujú analytici zmeniť politicko-spoločenské vnímanie obdobia výchovy dieťaťa do troch rokov. Materská dovolenka by sa mala zmeniť na "rodinnú prácu".
Človek starajúci sa o dieťa vo veku od 31 týždňov do troch rokov by tiež mal podľa nich dostať základný príjem vo výške priemerného čistého príjmu – na rok 2022 výšku tohto príjmu odhadli analytici na 800 eur v čistom. Do tretice navrhujú pre týchto ľudí zvýšiť vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie na úroveň základného príjmu.
Takisto by bolo podľa nich dobré zachovať rodičovský príspevok v súčasnej výške 378,10 eura a zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane pre osobu starajúcu sa o dieťa vo veku od troch rokov až do skončenia sústavnej prípravy na povolanie.
Riešením by podľa analytikov mohlo byť aj efektívne motivovanie zamestnávateľov k vytváraniu pracovných miest s kratšími pracovnými úväzkami, napríklad formou 100-percentnej úhrady odvodov zamestnávateľa. Treba tiež zvyšovať kapacitu škôlok.
Analytici vyčíslili, že navrhované opatrenia zvýšia hrubý verejný dlh o 21,5 miliardy eur, benefity však tieto náklady prevýšia. K úplnému splateniu týchto nákladov dôjde v roku 2084. Od roku 2035 by mohla byť pôrodnosť na úrovni dvoch detí na ženu a do roku 2060 až 2,2 dieťaťa na ženu, čo umožní "obnovu" populácie. Do roku 2024 by mohlo mať Slovensko o 18.000 detí do troch rokov viac než v súčasnosti a do roku 2060 až o zhruba 87.000 viac.
