Uviedla to po tom, ako mu prezidentka SR v nedeľu (27. 6.) udelila štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.
Podľa Budzovej bol jej manžel človekom, ktorý myslel na zdravie aj iných. "Každý deň so sebou nosil napríklad lekárničku, či už do práce, na turistiku alebo športové podujatia, a keď sa stal nejaký úraz, tak Jarko mal vždy pri sebe obväz," povedala. Ako dodala, bol známy tým, že keď sa niečo zomlelo, tak sa všetci na neho obracali. Podľa nej dostal ocenenie za viac činov, nielen za ten jeden.
Jej muž učil podľa nej žiakov aj rozmýšľať a nebol takým učiteľom, ktorý si "len vezme knihu a povie, čo je v knihe, a nech žiaci prijmú informáciu len preto, lebo je učiteľ". "Snažil sa viesť žiakov k tomu, aby neverili všetkému, čo povedia dospelí. Aby si dokázali všetky informácie overiť a aby sa naučili rozmýšľať sami za seba, spájať si jednu vec s druhou a smerovať v živote správnou cestou a nielen tak, že kto mi čo povie a ideme ďalej," povedala. Budzová potvrdila, že bolo veľmi ťažké prebrať takéto ocenenie. Ako tvrdí, jeden rok, ktorý prešiel od tragédie, sa jej osobne zdá veľmi krátky. "Možno raz, po pár rokoch budem na to hrdá a budem dcérke ukazovať, že aké dobré srdce mal jej ocino," povedala.
Jaroslav Budz bol stredoškolský pedagóg vyučujúci na Spojenej škole vo Vrútkach. Jeho špecializáciou bola výučba matematiky, fyziky a chémie. K tragickej udalosti na škole došlo 11. júna 2020. Budz sa spolu so svojimi kolegami snažil zabrániť tomu, aby ozbrojený útočník vnikol do budovy školy. Utrpel pri tom zranenia, ktorým podľahol. O jeho obľúbenosti ako človeka a učiteľa svedčí aj skutočnosť, že už večer v deň tragédie sa žiaci, ich rodičia a učitelia školy zišli, aby si uctili jeho pamiatku. Spoločne vtedy zapálili Sviečku za pána učiteľa Jarka Budza.
