Ak je človek svedkom topenia sa, treba okamžite kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho sa je dôležité dbať na vlastnú bezpečnosť a pri pomoci použiť pomôcku, napríklad veslo, plávaciu vestu, konár, aby sa mal topiaci čoho chytiť. "Pre laických záchranárov platí, že sa nesnažíme topiaceho zachraňovať ako vo filme priplávaním. Žiaľ, výsledkom môže byť, že topiaci stiahne záchrancu pod vodu," doplnila Krčová.
Ak už topiaci nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. "Okamžite po vytiahnutí na breh začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 - 120 stlačení za minútu," vysvetlila Krčová.
V prípade, že človek nepozná presný postup, operátor tiesňovej linky ho bude krok za krokom inštruovať. "Dôležité je neprestávať s KPR až do príchodu záchranárov na miesto. Máme prípady, keď sa topiaceho podarilo zachrániť aj po desiatkach minút vo vode," zhrnula Krčová.
